Belgický kráľ po demisii premiéra konzultuje s politickými stranami

Brusel 19. decembra (TASR) - Predčasné voľby alebo úradnícka vláda. To sú podľa belgických médií možnosti, pred ktorými stojí krajina po tom, ako federálny premiér Charles Michel v utorok oznámil parlamentu svoju demisiu a krátko na to ju odovzdal do rúk kráľa Filipa.


Kráľ ešte v utorok večer upozornil, že momentálne premiérovu demisiu pozastavil. Kráľovský palác oznámil, že panovník na základe svojich právomocí uskutoční v stredu sériu konzultácií s lídrami parlamentných politických strán, aby posúdil celkovú situáciu. Prvý do paláca v stredu dopoludnia prišiel predseda Demokratického humanistického centra Benoit Lutgen, po ktorom bola na rade šéfka flámskej liberálnej strany Open VLD Gwendoline Ruttenová a v priebehu dňa budú nasledovať ďalší stranícki lídri.

Premiér Michel sa pre podanie demisie rozhodol po názorovom rozkole ohľadom Globálneho paktu OSN o migrácii s najväčšou stranou vo vládnej koalícii - Novou flámskou alianciou (N-VA) - a tiež po výzve na vyslovenie nedôvery, s ktorou prišli poslanci opozičnej Socialistickej strany (PS), pôsobiacej vo frankofónnom Valónsku a v Bruseli, a poslanci flámskej Socialistickej strany (SP.A), s čím súhlasila aj Strana zelených (Ecolo).

"Bol to akt pomsty," uviedol pre televíznu stanicu RTBF Denis Ducarme, ktorý je členom Reformného hnutia (MR) premiéra Michela a ministrom poľnohospodárstva a sociálnej integrácie v súčasnej vláde. Upozornil, že Michel po odchode ministrov z N-VA a po reformovaní svojho kabinetu vyjadril jasnú vôľu spolupracovať s parlamentom, aby zaistil prijímanie dôležitých rozhodnutí pre krajinu. Predstavitelia PS však upozornili, že premiér celý týždeň sľuboval, že bude konzultovať so stranami demokratickej opozície, teda aj so socialistami, v skutočnosti však pokračoval vo vyjednávaní s N-VA.

V prípade, ak sa nepodarí zabezpečiť úradnícku vládu, ktorá by dovládla do parlamentných a európskych volieb koncom mája 2019, hrozí vyhlásenie predčasných volieb, ktoré by sa mohli konať 10. februára.

Otvorene však žiadna politická strana tento scenár nepodporuje, hoci ich lídri zhodne tvrdia, že sa predčasných volieb neobávajú a rozhodnutie je podľa nich na samotnej vláde.

Novembrový prieskum verejnej mienky potvrdil oslabenie pozície liberálneho Reformného hnutia premiéra Michela, pokles preferencií pre N-VA, ktorá však stále zostáva najsilnejšou stranou v krajine, badateľný nárast preferencií pre Zelených vo Valónsku aj vo Flámsku a mierne polepšenie pre frankofónnych socialistov, ktorým však "šliape na päty" ultraľavicová Strana belgických pracujúcich (PTB/PVDA).

"Nemyslím si, že by bolo dobré žiadať belgických občanov, aby sa v priebehu polroka trikrát dostavili k volebným urnám," upozornil Ducarme. V Belgicku sa 14. októbra uskutočnili komunálne voľby a federálne parlamentné voľby boli spolu s voľbami do Európskeho parlamentu stanovené na 26. mája 2019.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR