Belgicko je rok bez vlády

Ilustračné foto. Foto: SITA/APBRUSEL 26. apríla (WEBNOVINY) - Belgicko si v utorok pripomína rok od chvíle, keď kráľ Albert II. prijal rezignáciu vlády pod vedením kresťanskodemokratického premiéra Yva Leterma, ktorého nástupca napriek intenzívnemu úsiliu dodnes nie je známy.


Koaličné rokovania medzi stranami zastupujúcimi holandsky hovoriacich Flámov a frankofónnych Valónov sa stále nechýlia ku koncu a podľa terajších očakávaní nedôjde k dohode skôr ako v lete.

Nadsluhujúci Leterme v utorok vyhlásil, že vytvorenie koalície si môže vyžiadať ďalšie tri mesiace, zatiaľ čo jeho predchodca Herman Van Rompuy, ktorý je v súčasnosti stálym predsedom Európskej rady, označil situáciu v 10,5-miliónovej krajine za "mimoriadne žalostnú".

Ako uviedol pre najnovšie vydanie denníka De Standaard, Belgicko bude čoskoro potrebovať plnohodnotnú vládu, aby mohla rozhodnúť o ďalšom smerovaní hospodárskej politiky. V prípade neúspechu podľa neho hrozí zlyhanie "v očiach Európskej únie".

Vydavateľ Guinnessovej knihy rekordov už minulý týždeň oznámil, že Belgicko bude zapísané ako krajina, ktorá prekonala najdlhšie obdobie bez plnohodnotnej vlády. Doterajším držiteľom rekordu bol Irak, ktorý bol minulý rok bez vlády 289 dní.

Letermova vláda minulý rok padla po tom, ako z päťčlennej koalície vystúpila kľúčová politická strana Open - Flámski liberálni demokrati (Open-VLD). Odchodom z vlády protestovala strana proti tomu, že sa belgické valónske a flámske strany nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu. Politická dohoda medzi Valónmi a Flámami žiadajúcimi väčšiu autonómiu je však stále nedohľadne, hoci od parlamentných volieb uplynulo už viac ako 10 mesiacov.


Belgická "federácia"

Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.

Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.

V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel - hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.

Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.

V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.

Rudolf Sivý/Webnoviny.sk