Belgickí politici sú krok od ukončenia krízy v krajine

Belgicko už pokorilo aj svetový rekord v bezvládí.Foto: SITA/APBRUSEL 5. júla (WEBNOVINY) - Predseda belgickej frankofónnej Socialistickej strany Elio Di Rupo, ktorého kráľ v máji poveril zostavením novej vlády, v pondelok predstavil svoj plán vyriešenia politickej krízy v krajine paralyzovanej národnostnými spormi.


Konkrétne návrhy týkajúce sa úspor vo verejných financiách a rozšírenia právomocí regionálnych orgánov zverejnil v rámci 80-minútovej tlačovej konferencie, ktorú naživo prenášala televízia.

Počas dlho očakávaného vystúpenia Di Rupo vyjadril nádej, že sa mu podarí "prekresliť politickú mapu 21. storočia" a nový vládny kabinet vznikne "veľmi rýchlo". Nádejný premiér pritom očakáva, že všetkých deväť významných politických strán bude na jeho plán reagovať do štvrtkového večera.

Belgicko už od minuloročných volieb vedie prechodná vláda na čele s Yvom Letermom. Práve jeho vláda minulý rok padla po tom, ako z päťčlennej koalície vystúpila kľúčová politická strana Open - Flámski liberálni demokrati (Open-VLD). Odchodom z vlády protestovala proti tomu, že sa belgické valónske a flámske strany nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu. Doterajšie rokovania medzi stranami zastupujúcimi holandsky hovoriacich Flámov a frankofónnych Valónov boli bezúspešné a krajina sa v dôsledku politickej krízy stala držiteľom rekordu v dĺžke obdobia bez riadnej vlády.


OBRAZOM: Belgičania si z politickej krízy v krajine robili žarty



Belgická "federácia"

Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.

Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.

V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel - hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.

Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.

V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.

Rudolf Sivý/Webnoviny.sk