Bedlivý Luborod, aj to jeden zo pseudonymov Ľudovíta Štúra

Bratislava 16. októbra (TASR) - Vydavateľstvo Obzor v Bratislave v roku 1984 vydalo v dvoch zväzkoch Encyklopédiu slovenských spisovateľov. Bola to náhrada za zošrotovaný Slovník slovenských spisovateľov, kde oficiálna moc nesúhlasila s niektorými personálnymi heslami. Nie s ich obsahom, ale s heslami ako takými.


Encyklopédia vyšla v dvoch zväzkoch. Druhý zväzok sa začína písmenom „P“ a má dve časti. Personálnu a vecnú. V personálnej pokračujú heslá o slovenských spisovateľoch až po koniec abecedy, vecná časť obsahuje heslá neodmysliteľne spojené so slovenskou literatúrou a slovenským písomníctvom. Sú to teda názvy novín a časopisov, vydavateľstiev, literárnych spolkov a spoločností, knižníc a podobne. (Neobsahuje heslá literárnovedných termínov.)

Heslo o Ľudovítovi Štúrovi nachádzame v 2. zväzku encyklopédie. Keďže toto dielo „napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.“, nevieme, kto je jeho autorom. (Na základe poznania štylizácie našich literárnych historikov, ktorí sa zaoberali životom a dielom Ľudovíta Štúra a ktorí boli v čase prípravy encyklopédie nažive, usudzujeme, že autorom hesla je Viktor Kochol.) Text má klasickú slovníkovú štruktúru biografického hesla, no vzhľadom na miesto a význam Ľudovíta Štúra v našich dejinách je jedno z najrozsiahlejších. Prináša všetky známe a relevantné fakty zo Štúrovho života a diela, no aj niektoré menej známe alebo prehliadané.

Na prvom mieste pripomenieme, že ako deň Štúrovho narodenia uvádza 28. november 1815, čiže nerešpektuje matričný zápis 29. novembra, čo môže byť deň krstu. Po druhé - uvádza všetky publicistické pseudonymy Ľudovíta Štúra: „B. Dunajský, Bedlivý Luborod, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarische Slave, Karl Wildbrunn, L. Š, LVŠ, Pravolub Rokošan, S., Slovák, Starí, Š., Velislav, Zpěvomil, Z - y.“ Pripomenúť treba aj skutočnosť, že štúrovci v dobe mladosti i neskôr hovorili o pamätnej vychádzke na Devín 24. apríla 1836 ako o „národnom krste“. Heslo v encyklopédii zaznamenáva aj to, že v roku 1837 cestou z prázdnin v Novohrade, kde si bol Štúr zarobiť ako vychovávateľ, mu zišla na um myšlienka „zriadiť cestovateľský odbor, ktorý by z nazbieraných prostriedkov poskytol mládeži možnosť poznávať slovanských bratov a ich národný život“. V priebehu roka sa mohol nápad zrealizovať a tak do sveta vycestovali J. M. Hurban, A. H. Škultéty, B. Nosák, P. V. Ollík a niektorí ďalší študenti.

Čo sa týka Štúrovej básnickej tvorby, heslo prináša tento fakt: „Poéziou chcel zapaľovať mládež za ideály slobody a spravodlivosti, vytvoril prvé politické básne (Smlúva Slováků, Kde Adria se pění), básne, v ktorých reagoval na súčasnú situáciu v slovenskom národnom a spoločenskom živote.“ K poézii sa vrátil aj v smutných porevolučných rokoch. Na vydanie pripravil básnickú zbierku Spevy a piesne (1853). Skomponoval ju takto: Do oddielu spevov zaradil dve veľké epické skladby Svätoboj a Matúš z Trenčína a do druhého oddielu osobnú lyriku, „inšpirovanú rodným krajom, bolestnou stratou jeho blízkych (brat, otec, Adela Ostrolúcka) i elégie o krásnych ideáloch mladosti.“ No čo je dôležité a čo sa nespomína, nájdeme tu aj „viaceré básne, ktoré pôvodne napísal po česky.“ Napriek ťažkým časom, slovenčina už zapustila korene a vyklíčila, pripravená odolať každému prízemnému mrazu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR