Bažant Pohoda a svetová world music

 

Medzi najobľúbenejšie zo svetových rytmov patria tie africké. Na Bažant Pohode ich vylúdia legendy zo Senegalu, Orchestra Baobab, ktorí sa v roku 2001 po pätnástich rokoch vrátili na koncertné pódiá a hneď ich comebackový album Specialist All The Styles zožal nielen ocenenie kritiky, ale najmä nadšené ovácie publika všade tam, kde Baobab koncertovali. Ich prvé vstúpenie sa vo vypredanom londýnskom Barbican Centre skončilo polhodinovým standing ovation.

Orchestra Baobab vznikol v roku 1970 v dakarskom klube Baobab a v Afrike sa stal hudobným kultom. Mix kubánskej salsy, pachangy a džezu bol v tých časoch niečim výnimočnným. Zoskupenie muzikantov z viacerých krajín Afriky valcovalo nielen scénu na kontinente, ale prerazilo aj vo svete. A keď sa po sedemnásťročnej kariére zo scény vytratili, zdalo sa, že je naozaj koniec jednej éry. Lenže Youssou N´Dour s producentom Nickom Goldom ich napokon prehovorili k návratu a že urobili dobre, ocenia aj diváci v Trenčíne. Orchestra Baobab vyšli z tanečného klubu a nič na chuti roztancovať publikum nestratili ani po takmer štyroch desaťročiach.

 

Medzi súčasnú špičku world music patria aj španielski Ojos de Brujo. Ich názov znie v preklade Oči čarodejníka a symbolicky načrtáva, o čo tejto pouličnej partičke okolo speváčky a textárky Mariny La Canillas ide. Je to síce flamenco, ale v takej magickej forme, akú vymyslí len málokto. Prímesi hip hopu, rocku, blues, džezu, ale aj punku, reggae a kubánskych rytmov robia z tohto najsymbolickejšieho španielskeho tanca farebnú hudobnú koláž, prekračujúcu hranice Barcelony i celého Španielska. A pritom v ňom nechýba duende, vo flamencu stav najvyššej extázy speváka, snažiaceho sa o surové vyjadrenie vnútorných emócií, vášne a lyriky.

 

Absolútnou exotikou bude pre slovenského diváka vietnamská diva Huong Thanh. Dievčina z hudobnej rodiny zo Saigonu síce žije od svojich sedemnástich v Paríži, kde do seba vstrebáva najmä džez, ale aj ďalšie tóny súčasnej hudby, no jej prejav nestratil nič na ázijskej autenticite. „Huong Thanh má hlas, ktorý roztápa ľadovce, a pri jej ostatnom albume Fragile Beauty rozkvitnú ruže na púšti,“ píšu o nej kritici. Garnier Magic Mirrors bude po vietnamsky kvitnúť v piatok podvečer.

 

Hitom na súčasnej hudobnej scéne je štýl kuduro, ktorý vznikol asi pred desiatimi rokmi v Angole. Mix afrických rytmov, zouku, techna, housu reggae, hip hopu však už razantne prekročil hranice tejto juhoafrickej krajiny. „Keď som prvýkrát počul kuduro, bolo to neuveriteľné. Cítil som, že je to niečo úplne nové, absolútne svieže, typicky africké a pritom tam hral DJ. Počítač a vokály – to je všetko. Kuduro je ako techno, kuduro je ako hip hop, je to neuveriteľná hudba,“ hovorí jeden z najväčších propagátorov tohto štýlu, francúzsky DJ Frederic Galliano. Práve Galliano, ktorého v Angole prezývajú aj Prvý beloch, čo hrá kuduro, vystúpi na Bažant Pohode v Nay Tanečnom dome v sobotu v noci so zoskupením Kuduro Sound System, ktoré tvoria poprední angolskí predstavitelia kudura. „Je to silné, je to zábavné a je to ľahko počúvateľné,“ láka Galliano.

Ak Galliano patrí k európskym priekopníkom kudura, Portugalčania Buraka Som Sistema ho vo fúzii s divokou elektronikou doviedli takmer do dokonalosti, ich prejav je nespútanou smršťou s prvkami dnb, grime, dubstepu či dancehallu. Sami hovoria, že hrajú progressive kuduro, pri ktorom sa tancuje až do odpadnutia. „Jediné, čo chceme, je, aby každý nechal svoje problémy doma a skákal ako bláznivý ľudoop zo Saturnu,“ vyjadril sa Conductor, jeden zo zakladajúcich členov skupiny. 02 Aréna sa môže v piatok tešiť na pekne divoký večer.

 

Americkú hudbu budú zastupovať Hot 8 Brass Band. Stačí sa pozrieť na zostavu – tuba, tri trúbky, dva trombóny, saxofón a dva rôzne bubny – a hneď je jasné, že pôjde o poriadnu dychovku. Na Bažant Pohode už hrali rôzne dychové orchestre, ale táto ostrá partička pochádza rovno z horúceho New Orleansu, jedného z hlavných svetových miest hudby. Ak niekto uspeje na tamojších pouličných hudobných sprievodoch, musí niečo vedieť. Lebo New Orleans, to je nepopísateľná hudobná vášeň.

 

The Blind Boys of Alabama už na Bažant Pohode spievali, ich gospelovú fantáziu zase dodnes ospevujú účastníci ich koncertu. Partia sedemdesiatročných nevidomých pánov vidí život farebnejšie ako mnohí z nás a každý ich koncert je podľa ich vlastných slov pokusom priblížiť sa bohu.

 

Aj Alabama 3 hrá americkú hudbu, pritom však pochádzajú z londýnskeho Brixtonu. Ich country pomiešané nielen s acid housom je rovnako zaujímavé ako aj hravé a plné čierneho humoru.

 

V Londýne majú základňu aj Oi Va Voi, mixujúci elektroniku s tradičným klezmerom. Tsiganoslavomagyaroklezmerclubkulture – tak sami nazvali svoj štýl a o židovskej hudbe hovoria ako o dávnej forme tanečnej klubovej zábavy. Ich koncerty nie sú žiadnym folkovým posedením pri táboráku, svoj elektroklezmer strihnutý s cigánskou energiou dávkujú divákom s hlučným rockovým nasadením.

 

Klezmer je blízky aj Chassidic Songs, súboru pod vedením bratislavského rabína Barucha Myersa. Chasidké piesne, ktoré naštudovali okrem samotného rabína aj ďalší výnimoční ľudia – violončelista Jozef Lupták, huslista Miloš Valent a akordeónista Boris Lenko, majú vyše štyristoročnú históriu a prepletajú smutné chvíle s radosťami života. Rovnaká atmosféra bude v sobotu v noci panovať aj v otvorenej ČSOB Aréne.

 

Rovnaké pocity, ale v úplne inom šate, cítiť aj z repertoáru islandskej divy Emiliany Torrini. Konzervatívni priaznivci budú protestovať proti jej zaradeniu do world music, ale Emiliana, rovnako ako jej krajanka Lay Low, má v sebe niečo nepopísateľné, niečo, čo mohlo vzniknúť snáď iba na Islande a priaznivcom tohto žánru sa bude určite páčiť.

 

Unikátny hudobno-tanečné predstavenie The Őrkő Gypsies from Transylvania zase predstaví popredný maďarský muzikant Istvan Papp, ktorý počas cesty po cigánskych osadách v rumunskej Transylvánii zozbieral tamojšie pôvodné piesne a tance a neskôr ich naštudoval spolu s Gasza Bandom. Na Bažant Pohode sa exkluzívne predstavia v pôvodnej kompletnej zostave.

 

Klasické kubánske rytmy so slovenským rukopisom zase prinesie zoskupenie Azúcar Cubana, ktoré funguje asi dva roky. Speváčku Janelys a pianistku Yoannu priamo z Havany dopĺňajú slovensko-peruánsky perkusionista Eddy Portella a popredný trubkár Martin Ďurdina. Salsa, merengue, cha cha cha, cumbia, rumba, bachata či bolero – repertoár ansámbla je skutočne široký.

 

Slovenskú scénu budú zastupovať aj hudobníci z prešovského zoskupenia Hrdza, za mikrofón sa v sobotu popoludní na Rádio Devín/Rádio_FM stagei opäť postaví Veronika Šoltysová-Rabadová, ktorej sa v marci narodil synček Filip. Okerm známych vecí zahrajú aj väčšinu noviniek z pripravovaného tretieho albumu, ktorý by mal vyjsť na jeseň. Sami „Hrdzania“ o sebe píšu, že varia v jednom hrnci slovenské ľudové korene, folkovú nehu a rockovú dravosť, ktoré ochucujú keltskou melodikou a jazzovou rytmikou.

 

Ak je však Slovensko v niečom skutočná svetová hudobná veľmoc, tak je to tradičná muzika, takže na Bažant Pohode nebude chýbať ani množstvo slovenského folklóru. Ľudovú hudbu z Horehronia a Podpoľania zahrá Vrchársky orchester, projekt Juraja Pecníka, v ktorom sa stretnú viacerí primáši z tohto hudobne fascinujúceho regiónu Slovenska. Ďalšími ľudovkami budú Muzička, Mišo Noga a jeho cimbálovka, ale aj trenčiansky detský folklórny súbor Kornička.

V Nay Tanečnom dome diváci pričuchnú k čardášu a verbunku z Cirochy nad Kamenicou, haburskej kolomijke a krutaku, rómskym tancom z Moldavy nad Bodvou, alebo exotickému flamencu, salse či kuduru. Nemusia však len počúvať, ale všetky tieto tance sa priamo na Bažant Pohode aj naučiť.

 

Podrobné aktualizované informácie o festivale 

nájdete na stránke www.pohodafestival.sk.