Bátovce vedie najmladší starosta u nás, dobré meno robí divadlo Potôň

Bátovce 30. septembra (TASR) - Obec Bátovce v okrese Levice tretí rok vedie najmladší starosta na Slovensku. Peter Burčo kandidoval ako 27-ročný, tento rok oslávil 30. narodeniny.


Jeho kandidatúra vzišla z mládežníckej iniciatívy troch mladých mužov ešte v roku 2010. "V roku 2012 sme založili občianske združenie (OZ) Bátovčan, ktorého cieľom bolo pozdvihnúť kultúrny, športový a spoločenský život v obci. Od roku 2010 som bol aj poslancom obecného zastupiteľstva, takže som videl aj do fungovania samosprávy. V rámci OZ sme začali s kultúrou, rozbehli sme niektoré podujatia, ktoré dovtedy v obci neboli a ktoré sa stretávali s pozitívnou odozvou," povedal Burčo.

Ich aktivizácia OZ vyvrcholila tým, že Burča ľudia začali oslovovať s tým, žeby bolo dobré, keby sa obce chytil niekto mladý. "Na druhej strane tu bolo veľa ľudí, ktorí tvrdili, že mladý nič nepreskákal a je otázne, či obec posunie niekam ďalej. Prišiel deň volieb a tie som vyhral," zdôraznil starosta.



Burčo sa snaží vo svojej práci pozerať dopredu nie v horizonte štyroch, ale v horizonte desať a viac rokov. "Snažím sa prijímať rozhodnutia, ktoré budú v prospech obce aj do budúcna, bez ohľadu na to, či tu budem ja, alebo niekto iný. Bol by som nerád, keby niekto po mne nachádzal v skriniach kostlivcov a podobné nástrahy. Musíme sa pozerať na to, čo chceme dosiahnuť a čomu sa chceme vyhnúť. Samozrejme, že sú niekde aj riziká, no niekedy treba robiť aj strategické rozhodnutia," pripomenul Burčo.

Starosta je podľa Burča na to, aby riadil obec, ale aj na to, aby niekedy deťom nahradil otca, mamu a podobne. "Chodia za vami ľudia naozaj s rôznymi problémami a do vás ako starostu často vkladajú svoju poslednú nádej. Mojou snahou je pokúsiť sa vychádzať každému v ústrety a pomôcť," dodal.

Jednou z ďalších výhod mladého starostu je, že si väčšinou rozumie so súčasnými online technológiami. "V tejto oblasti sú obrovské nedostatky. Ideme na elektronizáciu samosprávy a celého Slovenska a na vedúcich pozíciách často nachádzame ľudí, ktorí k novým technológiám jednoducho nemajú vzťah. S občanmi takisto komunikujem často elektronicky, najmä cez sociálnu sieť. Veľakrát je jednoduchšie aj pre občanov napísať mi podnet sms správou, cez sociálnu sieť či cez odkaz pre starostu," doplnil Burčo.



Zároveň si myslí, že jeho pôsobenie na poste starostu musia zhodnotiť samotní občania. "Ja som sa vždy snažil o to, aby sa ľudia v Bátovciach mali dobre, aby sa im žilo dobre, aby tu všetko fungovalo a aby sa za štyri roky, ktoré som tu, Bátovce posunuli niekde vpred. Snažíme sa využívať aj rôzne fondy a granty. Veľká vďaka patrí aj všetkým občanom, ktorí sú nápomocní pri zveľaďovaní obce a ktorí sa aktívne zúčastňujú verejného života v obci. Úspechy obce sú úspechmi ich všetkých," ukončil.

História obce sa dá sledovať ako sínusoida, rozkvitala, inokedy upadala

História obce Bátovce v okrese Levice, ktorá v tomto roku oslavuje 980. výročie prvej písomnej zmienky, sa dá sledovať ako sínusoida, keďže raz rozkvitala, inokedy upadala. Ako TASR informoval bátovský starosta Peter Burčo, najväčší rozkvet obec zaznamenala ešte počas stredoveku a v povojnových rokoch po druhej svetovej vojne.

Bátovce, keď v okolí dominovalo baníctvo, rozkvitali a stali sa mestom s kráľovskou mincovňou. "Po útlme baníctva začali upadať aj Bátovce, opätovný rozmach obce bol v povojnových rokoch po druhej svetovej vojne. To bolo spôsobené čulým cestovným ruchom, vybudovaním priehrady Lipovina a stanového tábora. U mňa v skrini sú ďalšie obrovské plány v oblasti cestovného ruchu, ktoré sa však doteraz nikdy nezrealizovali. Mal tu byť totiž postavený rekreačný areál s hotelom, no po nežnej revolúcii to všetko padlo a doteraz sa mi nepodarilo zistiť, čo sa vlastne stalo," povedal Burčo. 

Ambíciou vedenia obce je opätovne naštartovať turizmus, keďže podľa starostu samotná obec a okolie má čo turistom ponúknuť. "Máme dva kostoly, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. Jeden je rímskokatolícky z roku 1070 a evanjelický z 18. storočia. Nachádza sa tu kúria zo 17. storočia, v ktorej sme zrekonštruovali sobášnu sieň a je tam zriadená ľudová pamätná izba a izba s kuriozitami socializmu. Smerom na obec Pečenice je postavený starý barokový oblúkový most so sochou sv. Jána Nepomuckého, námestie so svätou trojicou a vidiecke ľudové domy, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Dokopy sa tu nachádza 17 kultúrnych pamiatok. Okrem toho aktívne funguje divadelná turistika, keďže v obci pôsobí divadlo Pôtoň. Na priehrade Lipovina je možné rybárčiť či aktívne relaxovať," vysvetlil starosta.



V roku 2014 občianske združenie Bátovčan vytvorilo okolo obce turistický náučný chodník, ktorý je takisto aktívne využívaný. "Naším cieľom je všetko spomínané prepojiť do jedného turistického celku. V súčasnosti to síce nemáme zosieťované, ale chceme to propagovať ako jeden celok, na čom budeme tvrdo pracovať. K tomu by sme chceli pričleniť aj vínnu turistiku, keďže v okolí Bátoviec je množstvo vínnych pivničiek, po bátovsky Ľoche. Naším snom je vytvoriť vínnu cestu, cyklotrasy a prepojiť ich s už existujúcim náučným chodníkom," ukončil.

Divadlo Pôtoň sa etablovalo medzi najvýraznejšie divadlá na Slovensku

Divadlo Pôtoň, pôsobiace v Bátovciach v okrese Levice, sa od roku 2008, keď sa presťahovalo do obce, etablovalo medzi najvýraznejšie divadlá na Slovensku. Ako TASR informoval riaditeľ Divadla Michal Ditte, v obci pôsobí v bývalom kultúrnom dome.

Pôtoň je archaické slovenské slovo a označuje vír na pokojnej hladine rieky. Divadlo Pôtoň vzniklo v roku 2000 spojením tvorcov z viacerých divadiel z celého Slovenska. "Sedem rokov pôsobilo v Leviciach, počas tohto obdobia sa vyprofilovalo medzi najzaujímavejšie subjekty nezávislej divadelnej scény. Okrem toho, že vytváralo divadelné inscenácie, produkovalo množstvo workshopov, vzdelávacích podujatí, prezentovalo svoju tvorbu na slovenských, ale aj zahraničných divadelných festivaloch, ako napríklad v Maroku, Českej republike, Nemecku, Egypte či Maďarsku," povedal Ditte.

Inscenácie Terra Granus, Psota, Krajina nepokosených lúk a Miracles získali množstvo ocenení a boli uvedené na viacerých prestížnych festivaloch, ako Nová dráma/New drama, Dotyky a Spojenia, Divadelná Nitra či Divadlo bez hraníc. "V divadle pracuje osem ľudí, herecký tím je premenlivý a oslovuje sa na konkrétne projekty. Na Slovensku nemáme žiadny iný príklad, že by divadlo zo slovenského vidieka vstupovalo do konfrontácie s inscenáciami štátnych divadiel, a to napríklad aj v súťaži o ceny Dosky," dodal riaditeľ Divadla Pôtoň.

Divadlo Pôtoň je nezriaďované divadlo, teda každý rok hľadá finančné zdroje na svoju existenciu. "Onedlho bude mať za sebou 20 rokov činnosti. Napriek tomu je každoročne najväčším cieľom prežiť kalendárny rok, keďže na Slovensku sú podmienky pre súčasné umenie a kultúru stále ešte v plienkach. Vždy, keď sa to podarí, môžeme tvoriť a pracovať," ukončil.

Mužská spevácka skupina Bátovčan spieva ľudové piesne z Hontu a Tekova

Desať speváckych hlasov, kontrabas a akordeón, to je mužská spevácka skupina Bátovčan z obce Bátovce v okrese Levice. Ako TASR informoval Peter Frank st., vedúci mužskej speváckej skupiny, je zložená z desiatich nadšencov folklórnej hudby a tradícií.

Peter Frank st. žije v Bátovciach 27 rokov, predtým sa dlhé roky venoval folklóru najmä v Pukanci. "Myšlienka založiť spevácku skupinu vznikla pred piatimi rokmi. Začínali sme ôsmi chlapi spolu aj s naším harmonikárom Ľubkom Somsim. Pamätám si, že naše prvé vystúpenie bolo 1. novembra pred piatimi rokmi na Sviatok všetkých svätých. Následne sme pribrali ďalších dvoch členov a jeden z našich členov Peter Hansko sa naučil hrať na kontrabase. Začali sme spievať v obci ale aj v okolitých dedinách na rôznych podujatiach a tak sme sa rozbehli. Zaspievali sme si aj v Slovenskom rozhlase vo vianočnej relácií," povedal Frank st.



Cieľom členov skupiny je zaspievať si, mať pokoj v duši a súčasne sa aj zabaviť. "Keď sme však videli, že nám to ide celkom dobre, chceli sme naším spevom a hudbou potešiť aj iných. V súčasnosti skupinu tvorí Peter Frank st., Peter Frank ml., Andrej Frank, Milan Selieni, Peter Selieni, Miroslav Ďurček, Ján Libutka st., Ľuboš Široký, Peter Hansko, Ľubomír Somsi a Filip Havran. Po štyroch rokoch nášho fungovania sme s pomocou našich podporovateľov nahrali naše prvé CD s názvom Pesničky spod Sitna. Obsahuje 16 piesní, sú to ľudové piesne. Dokonca jedna z nich je autorská od Jána Libutku st., ktorý napísal text. Jej názov je Bátovská a máme ju za takú bátovskú hymnu," dodal spoluzakladateľ skupiny.

Mužská spevácka skupina spieva výhradne ľudové piesne, pričom sa im najlepšie spievajú tie, ktoré majú pôvod v regiónoch Hont a Tekov. "Život nám dovial do skupiny aj ženy, Zuzku Hanskovú Bohátovú, Natáliu Šimony zo srbskej Vojvodiny z mesta Selenča a tiež Martu Libutkovú, ktoré nám zvyknú vypomáhať na rôznych podujatiach. Teším sa, že zloženie našej speváckej skupiny vytvára dosť nízky vekový priemer. Dvaja najmladší členovia majú 22 rokov, najstarší cez 60. Sú medzi nimi aj moji dvaja synovia, ktorí si od malička uchovávajú lásku k spevu a folklóru, keďže som ich k tomu viedol," pripomenul Frank st. s tým, že ambíciou členov skupiny je ju udržať a zachovať kontinuitu prenosu folklóru zo staršej generácie na novú, čo je prvoradou úlohou všetkých folkloristov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR