Básne Ľudovíta Štúra si získali priazeň vydavateľov v 19.storočí

Bratislava 16. júna (TASR) - V tretej časti cyklu o živote a diele Ľudovíta Štúra budeme uvádzať diela, ktoré mu venovali slovenskí autori. Pôjde predovšetkým o knižné, teda samostatne vydané diela, vrátane zborníkov a pamätníc kolektívneho charakteru zo závažnejších konferencií a seminárov o jeho živote a diele.


Objavia sa však aj diela autorsky jednoznačne patriace Ľudovítovi Štúrovi, no už so vstupom zostavovateľov, editorov a redaktorov, teda posmrtne vydané výbery z diela, reedície a monotematické zborníky. Prvým dielom je Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do konca roku 1900 s pripojenou bibliografiou archeologickou, historickou, miestopisnou a prírodovedeckou. Autorom je priekopník našej bibliografie Ľudovít Vladimír Rizner (1849 - 1913) a dielo vydala Matica slovenská v rokoch 1929 - 1934, teda každý rok jeden diel.

V piatom zväzku tejto bibliografie sa heslo Štúr Ľudovít nachádza na stranách 258 - 261. Uvádza všetkých desať Štúrových knižne vydaných diel, ako aj srbské vydanie Štúrovej monografie "O národních písních a pověstech plemen slovanských", ktoré vyšlo v Novom Sade v roku 1857, teda rok po Štúrovej smrti. Z češtiny ho preložil Jovan Boškovič. Nezaznamenáva však ruské vydanie diela Slovanstvo a svet budúcnosti z roku 1867.

Bibliografia uvádza aj Štúrove politické články a publicistické vystúpenia v periodikách, predovšetkým v Slovenských národných novinách. Pozoruhodné je množstvo bibliografických záznamov, ktoré nám Ľudovíta Štúra približujú ako básnika. Tieto záznamy o publikovaní Štúrových kratších i širšie koncipovaných básní v Tatranke, Hronke, Besídke čtenářské, Květoch, Ňitre, Plodoch, Orle, Sokole, Pozorníku, Orle tatránskom i v Slovenských pohľadoch (z rokov 1846 - 1851) dokumentujú, že poézia Ľudovíta Štúra bola redaktormi a nakladateľmi vyhľadávaná. V tomto zmysle možno zaznamenať dve etapy Štúrovho básnenia, obdobie mladosti, čo bol najmä jeho študentský čas druhej polovice 30. rokov 19. storočia, a potom roky po jeho tragickom skone.

Profesor a pedagóg Emil Černý, rodák z Banskej Bystrice, autor dvoch dielov Slovenskej čítanky pre nižšie gymnázia z rokov 1864 a 1865 zaradil do týchto prvých slovenských učebníc v kodifikovanej štúrovskej slovenčine až 12 Štúrových básní. Bolo to v prvých rokoch účinkovania Matice slovenskej. Tento priekopník stenografie však v roku 1868 na protest proti silnejúcej maďarizácii emigroval do Ruska. Je možné, že sa tak rozhodol aj pod vplyvom ruského vydania Štúrovho spisu "Slovanstvo a svet budúcnosti", ktoré vyšlo v Moskve rok predtým.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR