BARLANGY film z počiatkov slávneho obdobia Banskej Štiavnice

BRATISLAVA 16. septembra (WBN/PR) - V rámci divadelného festivalu KREATER, ktorý bol zameraný predovšetkým na divadelnú site specific tvorbu, bol nakrútený aj krátky historický film BARLANGY, ktorý mal premiéru v poslednú augustovú nedeľu na Starom zámku v Banskej Štiavnici. Film zožal na festivale veľký úspech a ukážky z filmu budú odvysielané spolu s dokumentom z festivalu KREATER 2011, na STV.

Prinášame Vám krátky rozhovor s režisérom filmu Henrichom Žuchom, v ktorom sa dozviete ako film vznikal, v akých náročných podmienkach bol nakrúcaný a kto si v ňom zahral.

Čo Ťa viedlo k nakrúcaniu filmu a čo bolo prvým podnetom pre námet?
Banská Štiavnica. V tomto meste som vyrastal, odtiaľto pochádzajú moje korene. Pevne verím, že čoskoro sa budem môcť do Banskej Štiavnice natrvalo vrátiť a vychutnať si naplno čistotu tohto miesta. Úchvatné scenérie, bohatá, históriou pretkaná architektúra, to je pre mňa nevyčerpateľný zdroj inšpirácie.

Je to Tvoj prvý film?
Áno, je to môj prvý hraný film. Predchádzalo mu niekoľko dokumentov a publicistiky, spotov a práce v televíznom spravodajstve.

O čom je film BARLANGY?
Je to príbeh obyčajného mládenca Janka, ktorý sa po rokoch vracia domov, do svojho rodného kraja. Cestou ho postretne veľké „šťastie“ a objaví zlatý poklad. Jeho radosť však netrvá dlho a vystrieda ju bolesť, pretože honba za bohatstvom ešte nikomu šťastie nepriniesla. Dej je situovaný do stredoveku. Mojou hlavnou motiváciou bolo ukázať, aké zvrátené bolo a stále je myslenie ľudí, ktorí sa nechajú zaslepiť vidinou rýchleho zisku. Štiavnica bola v minulosti zdrojom veľkého bohatstva, a teda aj príčinou veľkého utrpenia.

Kde sa film nakrúcal?
Film sa nakrúcal v Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí. Dovolím si povedať, že podmienky boli vskutku bojové. Niektoré lokácie sme objavili až v procese nakrúcania, takže sme sa na niektoré situácie nevedeli vopred ,,po filmársky pripraviť¨. Napr. nemali sme žiadny storybord, finálna verzia scenára vlastne ani nevznikla. Jednoducho nebol na to čas. Veci sa diali za pochodu a stálo nás to veľa síl. Niekedy sme spali 3-4 hodiny, ráno skoro vstávali. Jeden obraz sme točili do polnoci a hneď na to sme sa museli presunúť do jaskyne Štálka, kde sme točili do jedenástej dopoludnia ďalšieho dňa. Napriek tomu, že som to nechcel počas procesu tvorby priznať, miestami to bolo naozaj tvrdé. Celý tím ľudí, ktorý sa na tomto šialenstve podieľal, si zaslúži obrovský obdiv a úctu.

Koho si obsadil do filmu a ako sa ti spolupracovalo s nehercami?
Hlavnej postavy Janka sa výborne zhostil môj spolužiak Martin Meľo. Keď sa dozvedel, že pripravujem projekt v Banskej Štiavnici, prišiel za mnou do Prahy, kde som mu povedal, že pre neho nemám rolu. Bol z toho sklamaný. Na druhý deň som prepísal námet a odvtedy to celé začalo do seba zapadať. Oslovil som ďalších ľudí a bol som príjemne prekvapený, pretože moju ponuku hrať vo filme s neistým výsledkom, nedokončeným scenárom a navyše zadarmo, skoro nikto neodmietol, práve naopak. Neustále ma počas krátkeho procesu príprav oslovovali ďalší ľudia, ktorí si chceli zahrať vo filme.

Najťažšie a zároveň najnapínavejšie to bolo s obsadením Aničky, teda hlavnej ženskej postavy. Vytipovali sme si niekoľko švárnych dievčat, ale tú pravú Aničku objavil až Martin. Keď som uvidel ich spoločnú fotografiu zo stužkovej slávnosti, bolo mi jasné, že rolu Aničky musí hrať Andrejka Gábrišová. Pracovalo sa s ňou výborne, je to veľký talent a ja pevne verím, že o nej ešte budeme počuť.

V ďalších úlohách sa objavili opäť moji spolužiaci a kamaráti, ako i jeden člen štiavnického divadla Paradajz Pikčr, Miky Pál, ktorý stvárnil rolu kňaza. Do menších rolí sme obsadili miestnych ľudí, ktorí mali čas a chuť tráviť leto v práci zadarmo. Veľké poďakovanie patrí aj miestnym postavičkám Jožkovi a Slávovi, ktorých sme doslova našli na ulici, hodinu pred natáčaním. Ďalej by som chcel poďakovať hudobnej produkcii, Marekovi Kundlákovi a Milanovi Korístekovi, ktorí za týždeň ušili prakticky na kolene hudbu k filmu, ktorá do veľkej miery naplnila moje očakávania.

Stala sa nejaká kuriózna situácia?
O kuriózne, ale i dramatické okamihy, nebola núdza. Moja kolegyňa Klára Jakubová, ktorá mala na starosti kameru 1, skript a organizáciu, natočila kopu materiálov a už pripravuje film o filme, takže sa určite ešte zabavíme.

Najvtipnejšia a dramatickejšia chvíľa zároveň, bola však pre mňa premiéra samotná. Finalizácia strihu obrazu a hudby, sa diala doslova za desať minút desať. Premietanie na Starom zámku sa konalo o desiatej hodine a keďže film má film 17 minút, nikto z nás ho celý nevidel. Nestihli sme urobiť ani len záverečný export a tak sme ho premietali rovno zo strižne.

Koľko trvalo nakrúcanie filmu, aký ste mali k dispozícii rozpočet?
Samotné nakrúcanie trvalo desať dní. S riaditeľkou festivalu KREATER, Luciou Kovalčíkovou, sme mali dohodnutý rozpočet 200 Eur, ktorý sa prečerpal hneď v prvý večer na ubytovanie pre hercov. Reálne sa rozpočet vyšplhal asi na desaťnásobok tejto sumy. Pripomínam, že všetci členovia štábu i herci pracovali na projekte zadarmo a mnohí dokonca rozbili porcelánové prasiatko a na natáčanie prispeli, za čo im patrí veľká vďaka. Rovnako rád by som aj touto cestou poďakoval všetkým sponzorom, ktorí nám poskytli priestory, techniku, kostýmy či zľavu na obedy. Bez ich pomoci by sme to asi nezvládli.

Aké sú Tvoje ďalšie plány do budúcna?
O plánoch a zámeroch zatiaľ nebudem hovoriť, ale pokiaľ všetko dobre dopadne a nájdeme sponzorov, radi by sme budúce leto v Banskej Štiavnici nakrútili ďalší film.

Celému tímu BARLANGY so srdca ešte raz ďakujem, rovnako i všetkým ľuďom, ktorí nám pomohli uskutočniť môj malý - veľký sen.

Henrich Žucha, režisér

Po absolvovaní elektrotechnickej priemyslovky v Banskej Bystrici a ročnom trápení sa na Trenčianskej Univerzite som začal pracovať v Bratislave, kde som prišiel do kontaktu s bábkovým divadlom. Ďalší rok som sa prihlásil na VŠMU, odbor bábkoherectvo, kde som rýchlo pochopil, že mám viac režijné, než herecké ambície.

Po skončení štúdia som chvíľu pracoval v televízii ako redaktor, zoznámil sa s kamerou a strihom. Nasledovali tri roky lopoty v Anglicku a Írsku, kde som si definitívne uvedomil, že práca s kamerou a filmovou technikou je to, čo ma naozaj baví. Po návrate domov som nenašiel spôsob ako sa slušne v obore uživiť a tak som opäť odišiel. V Prahe som pracoval ako strihač pre spravodajskú televíziu a stal som sa členom združenia SPAFi, v ktorom som mal na starosti videoprodukciu. V súčasnosti pracujem v združení CIANT ako strihač a kameraman, vďaka čomu mám možnosť vzdelávať sa v oblasti filmového umenia a nových technológií.