Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

22. januára 2010

Bapašabistická kniha: Smrť kozy



(2002, zbierka poviedok, krstil Juraj Jakubisko)



Zdieľať
Autori: Jaroslav Bednárik, Rastislav Doboš, Peter Gašpar, Ján Petrek
Ilustrátor: Valér Fabčin
 
Koza je sympatické zviera a nezaslúži si smrť. Aj človek je sympatický a nezaslúži si smrť. Jednoducho, nijako sa o ňu nezaslúžil, a predsa ju dostane. Tak predsa je niečo na Zemi úplne zadarmo!
Ale nie je to iba Smrť, čo je zadarmo, aj štyria autori pod značkou Bapašaba píšu zadarmo a dúfajú, že nie celkom nadarmo. Zaslúžili sa o Smrť kozy, čiže inými slovami o kvantovú časopriestorovú fluktuáciu kozy. V ich poňatí je život dočasný nedostatok smrti. Logický poriadok sa rozbíja, tečúce radiátory sa opravujú samy. Autori sa rozbehli do sveta, aby zistili, že smrť je všadeprítomná. Oznamujú si to e-mailami a bajočkom sa nedívajú doľava, aby nezachytili nepravidelnosť kontaktného vizuálneho poľa, kde sa môže skrývať oná Smrť.
No a z ich poviedok, ktoré sú umiestnené medzi e-mailami, zistíte nejasný fakt, že sa boja. Boja sa, že tento život je naozaj!
„Nedá sa to zastaviť. Diagnóza sa bude len a len zhoršovať. Niet iného východiska.“
 
Viac na http://www.bestofliterature.com/
 
Ukážka:
 
 
OSAMOTENÝ MUŽ
 
Ján Petrek
 
 
V istom meste žil osamotený muž. Ešte nikto ho nevidel v spoločnosti ľudí. Vyskytli sa síce okamihy, keď ho bolo možné zazrieť, ako sa rozpráva s inou osobou, tieto chvíle však boli vzácne.
Až raz, v jeden pekný deň, sa stala výnimočná udalosť.
V ten deň, keď len tak osamotene sedel v kaviarni, chcela si k nemu prisadnúť pekná ambiciózna mladá žena, ktorá bola tiež osamotená.
Myslela si, že im, obom osamoteným, bude vedno príjemne.
Chcela mu pomôcť v jeho osamotenosti a, prirodzene, chcela sa zbaviť aj osamotenosti vlastnej.
Ba čo viac.
Nakoľko muž bol veľmi príťažlivý, tajne dúfala, že by sa medzi nimi mohol vyvinúť aj hlbší vzťah.
Dobrý deň, oslovila muža, prepáčte, máte tu voľné miesto? Môžem si prisadnúť?
Muž sa strhol a s údivom sa na ňu pozrel.
Nie, bohužiaľ, je tu obsadené, ticho povedal, keď sa spamätal z prekvapenia.
Žena sa nedala odbiť. Čakáte na niekoho?
Kým sa dočkáte, mohla by som si k vám prisadnúť, prirodzene, ak vám to nebude prekážať, opáčila.
Ach áno, nech sa páči, sadnite si, muž kapituloval.
Mladá žena si pomyslela, že má už na polovicu vyhraté a s radosťou si prisadla.
Osamotený muž však mlčal.
Vy ste taký osamotený človek, snažila sa rozprúdiť rozhovor, čakajúc, že muž sa nakoniec rozhovorí o svojich problémoch, ktoré ho k osamotenosti priviedli.
Rozhovorí sa a ona sa pripojí, vznikne medzi nimi pocit spolupatričnosti, a takto sa zblížia, dúfala.
Áno, som osamotený človek, prisvedčil muž.
Žena sa potešila, začiatok zvládla dobre.
Netrápte sa, aj ja som osamotená, ak chcete, môžeme si so svojimi starosťami navzájom pomôcť... zveriť sa.
Muž sa zháčil. Trhlo ním, akoby ho niečo uštiplo.
Ale ja nemám starosti, ostal zhrozený. Ako ste na to prišli, že mám starosti, s ktorými by som sa mal niekomu zveriť, pobúrene krútil hlavou.
Ale veď sám ste povedali, že ste osamotený, mladá žena začala strácať pôdu pod nohami, ale nevzdávala to. A osamotený človek predsa potrebuje spoločnosť, namietala.
Ale to je nedorozumenie, ohradil sa muž.
To je veľké nedorozumenie, opakoval a neprestával krútiť hlavou.
Ja predsa na to, aby som bol osamotený, nepotrebujem nijakú spoločnosť.
 

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Bapašabistická kniha: Mlieč a Povetroň (11. 1. 2010)
 Bapašabistická kniha: Bilančná správa (7. 1. 2010)



nasledujúci článok >>
Žákovic Open sa v júli uskutoční už desiaty raz
<< predchádzajúci článok
Singel pre Haiti nahrajú Stewart, Lewis či JLS