Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

12. februára 2009

Banskobystrický kraj žaluje štát, informoval Murgaš



Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal žalobu na štát, v ktorej žiada uhradiť ujmu 10,058 milióna eur, čo mu vznikla pri splácaní dlhu a penále za Domov sociálnych služieb (DSS) ...



Zdieľať
BANSKÁ BYSTRICA 12. februára (WEBNOVINY) - Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal žalobu na štát, v ktorej žiada uhradiť ujmu 10,058 milióna eur, čo mu vznikla pri splácaní dlhu a penále za Domov sociálnych služieb (DSS) Úsvit v Detve-Piešti. Informoval o tom na dnešnom zasadnutí župan Milan Murgaš s tým, že za dlh a následný nárast penále je zodpovedný bývalý Krajský úrad v Banskej Bystrici, keď v preberacom protokole pri delimitácii tohto DSS do pôsobnosti BBSK zamlčal záväzky tohto DSS. Murgaš tiež informoval, že súdne konanie o uznaní tohto dlhu, na základe ktorého bola v roku 2007 uvalená na majetok BBSK exekúcia, sa po úspešnom dovolaní župy obnoví.


BBSK má 10,058 milióna eur zaplatiť firme AKUS do konca budúceho roka na základe dohody z októbra 2007. Z toho 60 percent má zaplatiť finančne a 40 percent nehnuteľnosťami. Dohodou odvrátil exekúciu svojho majetku v hodnote 15,601 milióna eur a zablokovanie svojich účtov. Dnes zastupiteľstvo schválilo dodatok k tejto dohode, podľa ktorého sa termín zaplatenia časti dlhu nehnuteľnosťami presúva z konca minulého na koniec tohto roka. Ak sa ani dovtedy neuhradí táto časť dlhu nehnuteľnosťami, bude ju musieť župa zaplatiť do konca budúceho roka finančne. Na otázku, prečo sa nepodarilo zaplatiť časť dlhu nehnuteľnosťami v pôvodnom termíne do konca minulého roka, Murgaš uviedol, že veriteľ si žiadne z ponúkaných nehnuteľností nevybral.

Kým samotnú dohodu župní poslanci v roku 2007 neschvaľovali, ale iba dodatočne vzali na vedomie, dodatok k nej dnes schvaľovali. „Pretože riešime veci transparentne, aj keby to neschválili, nič sa neudeje, ide o obchodnú zmluvu. Preto sme to dali do zastupiteľstva, aby sa o tom mohlo diskutovať. Obchodné zmluvy poslanci neschvaľujú, takú právomoc nemajú,“ odôvodnil Murgaš, prečo zastupiteľstvu predložili dodatok na schválenie.

Časť opozičných poslancov ešte v októbri 2007 upozornila, že Murgaš nemal právo dohodu podpísať pred jej schválením v zastupiteľstve, pretože tým neoprávnene nakladá s majetkom. „Predseda môže rozhodovať do sumy 33-tisíc eur. Všetko, čo urobí nad rámec, podlieha schváleniu zastupiteľstva,“ uviedla vtedy poslankyňa Tatiana Štulrajterová. Zmluvný právny zástupca BBSK Jozef Zlocha na to reagoval, že zastupiteľstvo zmluvu nemuselo pred jej podpisom schváliť, lebo nedošlo k nakladaniu s majetkom. „Táto dohoda o urovnaní je o spôsobe úhrady existujúceho záväzku. Nevytvára sa nový právny vzťah, iba sa dohaduje spôsob, akým urovnáme existujúci právny vzťah. Preto nedošlo k porušeniu zákona,“ povedal Zlocha.

Dlh DSS Úsvit vznikol ešte v roku 1997, keď vtedajší riaditeľ domova Július Feješ uzavrel so súkromnou stavebnou firmou zmluvu o dielo v cene takmer 1,5 milióna korún (49 791 eur). Súčasťou zmluvy bola aj dohodnutá neobvyklá zmluvná sankcia tri percentá z ceny diela za oneskorenú úhradu faktúry za každý deň omeškania. Dodatkom, ktorý podpísal Feješ v tom istom roku, sa cena rekonštrukcie zvýšila o 3,4 milióna korún (112 859 eur). Pre nedostatky na diele potom DSS Úsvit neuhradil v lehote faktúru na sumu 300 905 korún (9 988 eur). Jej zaplatenia sa zhotoviteľ domáhal súdnou cestou a Okresný súd vo Zvolene rozhodol v jeho prospech. Keďže Feješ ako štatutár nevyužil možnosť odvolania sa proti rozsudku, DSS Úsvit bol podľa rozsudku povinný zaplatiť zhotoviteľovi 300 905 korún (9 988 eur) plus zmluvnú pokutu, ktorá každým dňom rástla.

Na otázku, prečo tento dlh rieši BBSK až teraz, Murgaš v októbri 2007 uviedol, že táto pohľadávka nebola v čase, keď preberal funkciu predsedu BBSK, vedená v účtovníctve župy. "Bola tam zanesená až dodatočne, podľa môjho názoru to bolo všetko dopredu nejakým spôsobom premyslené a dohodnuté," vyhlásil Murgaš. Dodal, že nemohol konať skôr, lebo právnici najatí župou deklarovali, že bude obnova súdneho konania, a keby župa začala splácať dlh, uznala by ho. „Ale keď prišlo na exekúcie, museli sme konať,“ povedal Murgaš.

SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Gynekologickú prevenciu zanedbáva 80 percent Sloveniek
<< predchádzajúci článok
Vzťahy SR a Maďarska sa dajú vyriešiť, tvrdí Vollebaek