Banská Bystrica chce pomôcť zachrániť pamiatku Medený hámor

Banská Bystrica 7. novembra (TASR) – Záchrana chátrajúcej historickej a kultúrnej pamiatky európskeho významu, banskobystrického Medeného hámra, bola témou utorkového rokovania mestských poslancov v meste pod Urpínom. Primátora Jána Noska uznesením zaviazali, aby vstúpil do rokovania s majiteľmi nehnuteľností v tejto lokalite za účelom ich získania do vlastníctva mesta a aby ich o výsledku informoval do konca tohto roka.


Ako na zasadnutí mestského zastupiteľstva predniesol poslanec a historik Vladimír Sklenka, banská a s ňou spojená hutnícka činnosť znamenali kedysi rozvoj mesta a zdroj prosperity. Medený hámor je druhý najstarší veľkovýrobný podnik na území Slovenska po kremnickej Mincovni, ktorý fungoval už od roku 1496. Z rozsiahleho komplexu zostalo len jadro.

"Jediným možným záchrancom Medeného hámra je mesto Banská Bystrica. Jeho získaním by sa mohla realizovať postupná záchrana tohto historického klenotu," konštatoval pred poslaneckým zborom Sklenka s tým, že projekt záchrany má podporu pamiatkových úradov.

Ako poslancom priblížili mladí ľudia, ktorí stoja za iniciatívou záchrany, Medený hámor má "veľký potenciál a neskutočnú históriu, ktorá sa dá prezentovať". Pomôže rozvoju cestovného ruchu a stane sa ťahákom pre cudzincov, najmä Nemcov.

"Takmer 500 rokov sa tam spracovávala meď z okolitých baní, celý areál má niekoľko prvenstiev a patentov. Preto sme prišli s tým, aby mesto odkúpilo pozemky. My vieme zmobilizovať zdroje, dotácie, granty na to, aby sme mohli rozvíjať areál. Obnova nebude veľkolepá a finančne náročná. O peniaze na to mesto nežiadame. Vytvorí len priestor a podmienky na záchranu, aby sme ochránili kultúrne dedičstvo. Mesto má lepšiu rokovaciu pozíciu vo vzťahu k majiteľom," vysvetlili záchrancovia pamiatky poslancom s tým, že v budúcnosti by tam bola expozícia medi a ako živé miesto by malo i svoj kultúrno-spoločenský význam.

Medený hámor v Banskej Bystrici, priemyselný závod na výrobu medených výrobkov, bol súčasťou Banskobystrického mediarskeho podniku. V tom období sa stal revolučne inovatívnou podnikateľskou jednotkou. Jeho vznik bol spoločnou investíciou krakovského mešťana Jána Thurzu, pôsobiaceho v Levoči a rodiny Fuggerovcov, bankárov z Augsburgu. V roku 1495 uzavreli s Banskou komorou Uhorska zmluvu o Banskobystrickom mediarskom podniku a zaviazali sa postaviť neďaleko mesta hutný závod a scedzovaciu hutu - na oddelenie striebra od medi. Hoci spojenie Thurzo-Fugger neskôr zaniklo, vybudovaná výrobňa fungovala a rozvíjala metalurgiu medi ďalších takmer 500 rokov.

Hámor Banskobystrického mediarskeho podniku spracúval len medenú surovinu, preto dostal prívlastok medený.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR