Banky urgentne potrebujú spraviť rázne kroky v riadení rizík, aby predišli opakovaniu krízy

Tento záver KPMG International vychádza zo zistení nového prieskumu o evidentných nedostatkoch v systéme riadenia rizík, ktorý mnohí predstavitelia finančného sektoru budú musieť vážne prehodnotiť.

Výsledky ukazujú, že 90 percent zo 400 vrcholových manažérov bánk (respondentov prieskumu Economist Intelligence Unit iniciovaného spoločnosťou KPMG) spravili alebo plánujú spraviť revíziu spôsobu, akým riadia riziká. Len 42 percent respondentov však uvažuje o zásadných zmenách vo svojich rizikových procesoch.

To naznačuje, že mnohé banky nepociťujú potrebu až takého závažného systémového lieku, alebo že následky finančnej krízy sa ešte v plnej miere neprejavili.

Richard Cysarz, riaditeľ služieb pre sektor finančných služieb  v KPMG pre Strednú a Východnú Európu, komentuje zistenia prieskumu nasledovne: „Je to aktuálny globálny prieskum názorov 400 predstaviteľov bánk, ktorý skúma, ako k finančnej kríze mohli prispieť rôzne organizácie. V mnohých krajinách Strednej a Východnej Európy sa pri nedávnych reformách bankového sektora riadenie rizík a regulácia dostali do popredia omnoho viac ako možno na vyspelejších západných bankových trhoch.“

Podľa Cysarza sa finančnému sektoru v strednej a východnej Európe zatiaľ darí relatívne dobre.

„Bezpochyby viaceré banky v CEE boli nejakým spôsobom ovplyvnené tlakom na likviditu a výrazným vývojom výmenných kurzov, no zatiaľ sa im darí vyhnúť problémom s najrizikovejšími úvermi, ktoré môžeme v omnoho výraznejšej miere pozorovať v iných krajinách.“

Nigel Harman z KPMG Advisory dodáva: „Väčšina respondentov sa zhoduje v názore, že nedostatok disciplíny pri riadení rizík bol jedným z vážnych faktorov v pozadí finančnej krízy. Už menej sa zhodujú v názoroch, čo s tým treba spraviť. Len 4 z 10 respondentov odpovedali, že ich organizácia sa zaviazala k zásadným zmenám, ktoré si kríza takéhoto rozsahu vyžaduje.“

„Pozitívom však je, že si uvedomujú koreň problému. V bezprostredných reakciách na prvé dopady krízy si mnohí respondenti mysleli, že by bolo príliš jednoduché zvaliť vinu na kultúru snažiacu sa o vyššie príjmy v časoch ľahko dostupných úverov alebo veľkorysého odmeňovania, ktoré neprispievali k dlhodobo udržateľnej hodnote pre akcionárov. Svojím spôsobom to boli falošné stopy na odlákanie pozornosti a hoci istou mierou ku kríze prispeli, vo vhodne nastavenom komplexnom systéme riadenia rizík by sa dali predvídať a ošetriť. Som presvedčený, že kľúčovou časťou uzdravovacieho procesu bude dôkladné prehodnotenie systému riadenia rizík, nielen ošetrenie izolovaných problémov. Bez kompletného prepracovania celého systému totiž hrozí riziko, že sa finančná kríza zopakuje zas.“

Prieskum KPMG zdôrazňuje niekoľko oblastí, ktoré bude potrebné zmeniť: nedostatok odborných poznatkov na úrovni predstavenstva, komunikácia medzi funkciou riadenia rizík a zbytku podniku, a relatívny nedostatok kompetencií funkcie riadenia rizík.

Posledná z týchto oblastí sa dá spätne priamo odvodiť od skutočnosti, že 76 percent respondentov si myslí, že riadenie rizík sa stále považuje len za akúsi administratívnu podporu v rámci podniku. Avšak 7 z 10 si myslí, že táto funkcia má viac vplyvu než pred 2 rokmi a ešte väčší podiel respondentov si myslí, že spôsob riadenia rizík patrí medzi zdroje konkurenčnej výhody. Okrem toho si mnohí respondenti myslia, že vedúci pracovníci poverení riadením rizík (Chief Risk Officers, CRO) majú v súčasnosti väčšiu autoritu v kľúčových oblastiach vývoja stratégií a alokácie kapitálu. Avšak nálepka „podporná funkcia“ je prekážkou ďalšieho rozvoja funkcie riadenia rizík.

Problém nedostatku odborných znalostí na úrovni predstavenstva sa zdá byť ošemetný. Hoci si mnohí respondenti túto skutočnosť uvedomujú, len málo z nich ju považujú za faktor, ktorý sa podpísal na nedávnych problémoch bánk. Stredný manažment považuje nedostatok odbornosti za ešte zjavnejší, avšak nebadať jednoznačnú chuť vyriešiť tento nedostatok.

Pokiaľ ide o komunikačný problém medzi funkciou riadenia rizík a ostatnými organizačnými jednotkami podniku, menej než 20 percent opýtaných ho považuje za dôležitý faktor, ktorý prispel k finančnej kríze. Avšak ďalšie otázky ukázali problémy v komunikácii firemných smerníc riadenia rizík až na prevádzkovú úroveň. V tejto oblasti sa ukazuje priestor na zlepšenie spolupráce medzi organizačnými jednotkami ako aj tímami interného auditu a výboru pre audit.

Harman pokračuje: „Prieskum podporuje názor, že banky by mali zaviesť kultúru, ktorá rieši správu rizík na všetkých úrovniach. Takáto kultúra robí zo zamestnancov manažérov rizík, ale tiež vyžaduje, aby zamestnanci chápali, aké riziká si organizácia môže dovoliť zvládnuť. Moderná štruktúra riadenia rizík by mala vychádzať z troch obranných línií: zo zamestnancov organizačných jednotiek „v nasadení“, funkcie riadenia rizík a interného auditu. Aby takáto kultúra mohla primerane vojsť do praxe, je potrebný jednoznačný príklad vedenia. Priame zavedenie zmeny zhora môže podporiť argument, že nejde o okrajovú záležitosť, ktorú možno delegovať regulátorom alebo strednému manažmentu.“ 

„Banky by sa mali viac zamerať na kvalitatívne posúdenie rizík spojených s akýmkoľvek strategickým rozhodnutím. Tento prístup vychádza zo skutočnosti, že bankové produkty sú v súčasnosti komplexné do tej miery, že na volatilných a nepredvídateľných trhoch je nemožné dostatočne zhodnotiť riziká výlučne kvantitatívnymi metódami.“

„Túto krízu prinieslo nedostatočné zhodnotenie rizík s prílišným dôrazom na krátkodobé zisky a nedostatok zdravého skepticizmu,“ dodáva pán Harman. „Preto musíme dúfať, že úroveň hodnotenia rizík sa zlepší. Zavedenie dôslednejšej disciplíny v procese riadenia rizík by bolo dobrým prvým krokom ako dôkaz, že to banky myslia vážne.“

Richard Cysarz z KPMG v CEE si myslí, že globálne skúsenosti sektora ponúkajú dostatok varovných príkladov na zamyslenie aj sektoru finančných služieb v Strednej a Východnej Európe. „Organizácie, ktoré prispeli k finančnej kríze, by mali zaujímať aj stredoeurópskych bankárov a regulátorov v snahe predchádzať vážnym problémom s najrizikovejšími úvermi a nestálosťou sektora.“