Banky sa nevyhnú revolučným zmenám

BRATISLAVA 25. februára (WBN/PR) - Samotné znižovanie nákladov nedokáže zastabilizovať bankový sektor. To čo banky nevyhnutne potrebujú je revolučná zmena smerom k tzv. industrializácii, čiže ponechaniu výlučne kľúčových kompetencií a zmene vnútorných procesov. Tvrdí to Capco, globálna konzultantská spoločnosť v oblasti obchodu a technológií, zameraná výhradne na finančný sektor, ktorá radí významným európskym a svetovým bankám.


Na bankový sektor je dnes vyvíjaný tlak z dvoch strán: z jednej strany tlačia regulátory v snahe zabrániť pádu ďalších bánk, druhým tlakom je neustále znižovanie nákladov v snahe priblížiť sa k návratnosti kapitálu spred krízy. „Banky prešli od prepuknutia krízy už dvomi vlnami škrtania. V prvej sa snažili ušetriť hotovosť, v druhej analyzovali výkonnosť obchodných jednotiek a všetky nedostatočne výkonné predali alebo zrušili. Dnes už banky nemajú veľa príležitostí, kde by mohli redukovať náklady, avšak stále nie sú dostatočne efektívne. Podľa našich analýz popredných svetových bánk dnes bankový sektor dospel do očakávaného obdobia tzv. New Normal, typického novým nastavením pravidiel zo strany regulátorov. To spustilo zásadné zmeny v podobe zužovania predmetu činnosti bánk, sprevádzaného silným outsourcingom a investíciami do automatizovaných procesov,“ hovorí Peter Schurau, CEO Capco pre Európu a dodáva: „V mnohých bankách si však túto zásadnú zmenu doteraz nepripúšťali a žili v predstave, že dobré časy spred krízy sa znovu vrátia. To sa začalo meniť až posledné 1-2 roky, keď stále viac bánk akceptuje, že časy spred pádu banky Lehman sa už nikdy nevrátia a oni musia prispôsobiť svoj model fungovania novým pravidlám, tzv. New Normal.“

Banky čaká industrializácia (podobne ako automobilky v 1950s)
Jedným z riešení, ktoré už za sebou majú v bankovníctve prvé výsledky je tzv. industrializácia. „Banky by prinútila zamerať sa na svoje kľúčové kompetencie a zároveň zvýšiť efektivitu na úroveň, ktorú iné sektory dosiahli pred mnohými desaťročiami,“ vysvetľuje P. Schurau. Napríklad automobilky prešli industrializáciou ešte v 50-tych rokoch 20. storočia a zmenili svoj biznis model z výroby všetkých komponentov pre autá na funkciu manažéra, ktorý sa zameriava na dizajn, využíva komponenty od subdodávateľov a v konečnom dôsledku distribuuje autá s neuveriteľnou schopnosťou pohotovo reagovať na potreby trhu. „Industrializácia znamenala pre mnoho odvetví šancu prežiť a zlepšiť sa. Pre banky je rovnakou príležitosťou: musia sa špecializovať, inovovať kľúčové produkty a zvýšiť spoľahlivosť a transparentnosť služieb,“ dodáva P. Schurau.

Ďalším problémom je, že mnohé centrálne banky v snahe zastabilizovať finančný sektor zvýšili príliv likvidity a zakryli tak problémy v bilanciách bánk. Celý sektor tým znížil svoju flexibilitu a schopnosť prinášať inovácie. Tento stav musia banky zmeniť. „Banka budúcnosti bude postavená na maximálnej automatizácii procesov a využitia kľúčových kompetencií zamestnancov pri vývoji a poskytovaní žiadaných služieb od stále náročnejších zákazníkov. Príkladom, že tento prístup funguje je britská HSBC, ktorá v roku 2011 s polovičným počtom interných zamestnancov obslúžila vyše päťnásobok bankových operácií v porovnaní s konkurenciou. Všetko, čo bankám neprinesie rýchly a udržateľný rast musia zabezpečiť treťou stranou,“ hovorí P. Schurau.

Na Slovensku to znamená ďalší rast konkurencie v retailovom bankovníctve, kam sa presúva stále viac bánk v snahe nahradiť stratené príjmy z kapitálových trhov a konverzných poplatkov. Príkladom je Prima Banka. Slovenské banky, vlastnené európskymi matkami, sa nevyhnú zlučovaniu back Office a IT podpory do regionálnych štruktúr a outscourcingu na externých poskytovateľov. „Dokonca aj kontakt so zákazníkom budú sčasti preberať subdodávatelia, ako sa to už čiastočne stalo vo franšíze Raiffeisen Bank na Slovensku. Predpokladáme, že tento model sa bude rozširovať. Všetky tieto zmeny prinesú zákazníkom výhody v podobe nižších poplatkov a lepších služieb,“ hovorí Claus Hintermeier, riaditeľ Nearshore Capco.

Basel III mohol v 2008 zabrániť bankrotom
Stabilizovať bankový sektor a predchádzať finančným problémom sa snažia aj regulátory. Jedným z riešení je aj Basel III, ktorý predstavuje zásadnú zmenu oproti predchádzajúcemu regulačnému rámcu Basel II vo výraznom sprísnení predpisov pre vlastný kapitál a zavedení dodatočných ukazovateľov rizika ako Leverage Ratio (pomer kapitálu banky a aktivít) či Liquidity Coverage Ratio (ukazovateľ krátkodobej likvidity). „Ak by Basel III platil už v roku 2008, pravdepodobne by dokázal zabrániť niekoľkým bankrotom bánk. Na druhej strane aj Basel III (ako každá regulácia) čerpá z minulosti, takže nedokáže stopercentne predpovedať budúci vývoj a poskytnúť úplnú záruku stability,“ hovorí P. Schurau. Posunutie prijatia Basel III bolo nevyhnutné, keďže sa do konca roka 2012 nenašla úplná zhoda najmä v otázke, do akej miery má mať bankový dohľad jednotlivých štátov priestor na sprísnenie vlastných predpisov pre kapitálovú primeranosť. „Ak má stabilizácia bánk fungovať, musí byť Basel III záväzne začlenený do európskeho práva schválením tzv. smernice CRD 4. Tento krok sa podarí zrealizovať najskôr v marci. Každopádne banky posunutím termínu získali čas pre zapracovanie zmien a vyhnú sa tak znevýhodneniu v súťaži s americkými bankami, ktoré už dávnejšie odmietli január 2013 ako termín začlenenia regulácie do americkej legislatívy,“ dodáva P. Schurau.

Finančná daň: administratívna záťaž môže bankám na Slovensku spôsobiť problém
Európska komisia tiež finalizuje podrobnosti o dani z finančných transakcií, v snahe získať prostriedky na zastabilizovanie sektora. Či je to však dobrá cesta alebo bankám ešte viac skomplikuje situáciu ukáže až čas. V súčasnosti plánuje túto ďalšiu „daň Robina Hooda“ prijať iba 11 krajín Európskej únie. Očakávaný ročný príjem z tejto dane sa tým zníži z 57 miliárd eur na 35 miliárd eur. Väčším problémom však je, že prijatie dane iba v niektorých krajinách môže mať za následok vytvorenie obchodnej dichotómie v Európe a bolo by kontroverzným krokom pri snahe o voľný pohyb kapitálu v rámci Únie. „Je možné, že toto rozdelenie trhov podporí presun obchodujúcich strán do krajín, kde daň z finančných transakcií nebola prijatá, aby sa plateniu dane vyhli. Akýkoľvek pozitívny vplyv na zastabilizovanie sektora tak bude eliminovaný a jediné, čo zavedenie dane prinesie bude záťaž v podobe administratívnych opatrení,“ vysvetľuje P. Schurau. Ak aj daň bude schválená, v krajinách kde ju implementujú spôsobí obmedzenie obchodovaných objemov a transakcií v prípade finančných produktov, na ktoré sa daň vzťahuje. Predpokladáme, že tak tomu bude aj na Slovensku, kde sa vplyv tejto dane na finančný sektor môže prejaviť klesajúcimi objemami na akciovom dlhopisovom, derivátovom trhu, avšak vklady v bankách, ktoré tejto dani nepodliehajú a v tomto zmysle vystupujú vo funkcii alternatívneho produktu, môžu zažiť svoju renesanciu.

"Ako už potvrdili posledné výsledky, dá sa očakávať ďalší pokles zisku bánk. Tento vývoj môže dostať banky do problémov, keďže vďaka tvrdej konkurencii v retailovom sektore nemôžu zvyšovať poplatky. Najviac vystavené tomuto riziku sú banky s vysokým pomerom nákladov k príjmom a nízkym objemom transakcií. Táto situácia povedie k ďalšiemu spájaniam bánk či dokonca môže mať fatálne dôsledky," dopĺňa C. Hintermeier. Nech už sú teda prínosy alebo hrozby tejto dane akékoľvek, realizácia bude naozaj náročná – nie len kvôli zložitosti implementácie, ale aj kvôli krátkosti času. Otázkou teda zostáva, či krajiny budú schopné daň do 1. januára 2014 implementovať.

O spoločnosti Capco
Capco je vedúci globálny poskytovateľ integrovaného poradenstva, technológii a transformačných služieb venovaných výhradne odvetviu finančných služieb. Spoločnosť sa špecializuje na bankovníctvo, kapitálové trhy, riadenie zdrojov a investícií, financie, risk, zhody, a technológie. Capco pomáha klientom úspešne zvýšiť tržby, riadiť risk a zmeny regulácií, znižovať náklady a zvyšovať kontrolu.

Spoločnosť bola založená v roku 1998 a stará sa o klientov v popredných finančných centrách v severnej Amerike, Európe, Ázii a Afrike. Capco má viac ako 1600 profesionálnych konzultantov s priemernými viac ako 13 ročnými skúsenosťami v obore. Firma bola od počiatku pôsobenia exkluzívne zameraná na finančný sektor a doteraz si vybudovala silnú reputáciu vďaka mnohým svetovými finančným inštitúciám na globálnom trhu, s ktorými spolupracuje.

Capco sa v roku 2010 stala súčasťou rodiny FIS (NYSE:FIS) – svetovým lídrom v poskytovaní bankových a platobných technológií. Spoločnosť je tak ešte viac schopná poskytnúť komplexné riešenia a veľkú škálu transformačných programov vo finančných službách.

Viac informácií nájdete na www.capco.com