Banky by mali odpísať 50 percent gréckeho dlhu

Banky odpíšu 50 percent gréckeho dlhu z vládnych dlhopisov.


Dohodli sa na tom vo štvrtok ráno lídri eurozóny, predstavitelia centrálnych bánk a Medzinárodného menového fondu.

Súkromní veritelia po vyše osemhodinovom rokovaní súhlasili s tým, že sami odpíšu polovicu dlhov Grécka, čo by malo znížiť dlh krajiny o 100 mld. eur.

Zo súčasného dlhu vo výške 160 % hrubého domáceho produktu (HDP) by sa tak mal znížiť na 120 % v roku 2020. Účastníci summitu v Bruseli sa tiež dohodli na zvýšení Európskeho fondu finančnej stability na približne 1 bil. eur. Európski lídri totiž plánujú niekoľkonásobne rozšíriť Európsky fond finančnej stability (EFSF). Zdroj z prostredia EÚ informoval, že euroval by sa mal rozšíriť približne štvornásobne. Ak by súkromní investori neodpustili časť gréckeho dlhu, mohlo by to viesť k nekontrolovanému bankrotu štátu s výrazným dopadom na trhy.


Výnimka pre Slovensko

Slovenská republika ako jediná krajina EÚ dostala výnimku z účasti na navýšení dočasného eurovalu.

Ten bol navýšený z pôvodných 109 miliárd eur na súčasných 130 miliárd eur.

Slovensko sa však na doplácaní rozdielu vo výške 21 miliárd eur nezúčastní ani jediným centom, uviedla vo štvrtok premiérka Iveta Radičová.

Európsky fond finančnej stability (EFSF) si ponechá rezervu 250 až 275 mld. eur na programy pre Grécko, Írsko, a Portugalsko.

Štvornásobné navýšenie dostupných zdrojov má následne zabezpečiť kombinácia nákupov nových dlhopisov problémových krajín prostredníctvom účelovo zriadenej investičnej spoločnosti a programu čiastočného poistenia nových dlhov.


Prvé reakcie lídrov

"Summit nám umožnil prijať globálne riešenia i ambiciózne odpovede na krízu, ktorá zasiahla eurozónu,“ povedal po rokovaní Nicolas Sarkozy. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bude "Grécko viac monitorované zo strany Európskej únie, ako plní dohodnuté pravidlá".

"Sme presvedčení, že budeme konať veľmi flexibilne, aby sme ochránili euro a zabránili rozšíreniu krízy,“ povedala po summite nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Prezident EÚ Herman van Rompuy zase upozornil, že v "súčasnej dobe si žiadna krajina nemôže dovoliť podceniť vplyv verejného dlhu na vlastnú ekonomiku, pretože ju následne potrestajú voliči a trhy." Informovala o tom agentúra Reuters.

Grécky premiér Geórgios Papandréou s nadšením privítal výsledky summitu Európskej únie, ktoré sú podľa neho začiatkom "novej éry a novej kapitoly" pre jeho krajinu. "Bude to pre nás nový začiatok, ale musíme pokračovať v práci," vyhlásil Papandréou po skončení celonočných rokovaní v Bruseli.

Vďaka dohode podľa neho Gréci "unikli pasci neplnenia záväzkov", čo bolo pre nich "otázkou prežitia".

Dohoda z krízového summitu eurozóny, na základe ktorej súkromní veritelia odpíšu polovicu svojich pohľadávok voči Grécku, znamená prijateľný kompromis. Vyhlásil to vo štvrtok predseda Rady riaditeľov Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF) Josef Ackermann. "Obe strany dosiahli prijateľný kompromis v záujme Európy,“ vyhlásil Ackermann, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank.
Dva modely

Kapacitu rozšíreného fondu definitívne určia výsledky rokovaní ministrov financií eurozóny s investormi. Posilnenie EFSF počíta s dvoma základnými modelmi, o ich konkrétnom nasadení majú rozhodnúť ministri financií do konca novembra.

Prvý model ponúkne investorom do nových dlhopisov krajín, ako je napríklad Španielsko, možnosť čiastočného poistenia strát pre prípad platobnej neschopnosti. Podľa skorších medializovaných scenárov by to znamenalo, že za straty z nových úverov poskytnutých konkrétnej krajine by fond investorom ručil napríklad do výšky 20 % alebo 30 %.

Druhý model počíta s vytvorením účelovej spoločnosti s úlohou nakupovať dlhopisy ohrozených členských štátov eurozóny, do ktorej by mohli vstupovať zahraniční investori. "Bez toho, aby sme tieto nástroje niekedy vôbec využili, je veľmi ťažké povedať, čo to naozaj znamená ... Dohodli sme sa, že ministri financií do konca novembra predložia rámcové návrhy,“ konštatovala nemecká kancelárka Angela Merkelová.


Banky musia byť silnejšie

Lídri sa tiež dohodli, že donútia banky, aby do júna budúceho roka posilnili svoj kapitál. Európske banky budú musieť zväčšiť svoje kapitálové rezervy tak, aby ich ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 dosiahol úroveň 9 %, povedal na tlačovej konferencii poľský premiér Donald Tusk. "Banky, ktoré sa zúčastnili stresového testovania, si vytvoria dodatočné kapitálové rezervy, ktoré by nemali byť nižšie ako 9 %," povedal Tusk, ktorého krajina je do konca tohto roka predsedníckou krajinou EÚ.

"Táto kapitálová rezerva by sa mala vytvoriť do júna budúceho roka," konštatoval poľský premiér.

Tusk odmietol povedať, koľko kapitálu budú musieť banky získať, ale zdroje agentúry Reuters očakávajú, že to bude musieť byť 100 až 110 mld. eur.

Lídri EÚ vo vyhlásení uviedli, že národné úrady dozoru musia zabezpečiť, aby banky v snahe o splnenie prísnejších pravidiel pre výšku kapitálu príliš neobmedzili poskytovanie úverov. Má sa tak predísť zmrazeniu poskytovania pôžičiek a zatlačeniu už aj tak slabej európskej ekonomiky do hlbokej recesie.


Akciové trhy posilnili

Plán lídrov eurozóny na posilnenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) ťahal nahor akciový trhy v USA a podporil aj spoločnú európsku menu. Index priemyselných blue chips Dow Jones v stredu vzrástol o 1,39 % a uzatvoril na 11 869,04 bodu, širší Standard & Poor's o 1,05 % na 1 242 bodov, technologický Nasdaq si pripísal 0,46 % a uzatvoril na úrovni 2 650,67 bodu.

Spoločná európska mena v stredu posilnila voči väčšine svetových mien, pretože ju podporili správy, že európsky záchranný fond sa navýši približne o 1 bil. eur.

Euro posilnilo voči doláru na úroveň 1,3908 USD/EUR. V priebehu obchodovania oslabila spoločná európska mena až na hodnotu 1,3798 USD/EUR.

Voči japonskému jenu euro posilnilo o 0,2 % na 105,95 JPY/EUR, oproti švajčiarskemu franku získalo 0,4 % na 1,2251 CHF/EUR a voči britskej libre vzrástlo o 0,1 % na 0,87 GBP/EUR.