Bankrot Grécka by v krajine spôsobil kolaps bánk a nárast dlžníkov

Bratislava 25. júna (TASR) - Rast nezamestnanosti, výkyvy na burzách, problémy firiem, nárast dlžníkov či kolaps bánk v Grécku. Toto by mohol podľa analytikov spôsobiť bankrot Atén. Štáty strednej a východnej Európy sú však v prípade výstupu krajiny z eurozóny lepšie na takýto scenár pripravené ako v minulosti.


"Zlyhanie štátu ako dlžníka je zvyčajne spojené s hospodárskou krízou. Bankrot štátu často otrasie i základmi bankového systému, viacero bánk to neprežije. A to by práve pre hroziaci grécky bankrot bolo veľmi typické, pretože už teraz sú grécke banky v enormne zlom stave," skonštatovala analytička spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.

Lídri Európskej únie sa však snažia bankrotu Atén zabrániť. "Bankrot by znamenal negatívne PR. Znamenal by riziko šírenia nákazy, a to, že by sa peniaze nasypané do Grécka už nikdy nevrátili," upozorňuje Šichtařová.

Podľa analytikov bankrotom Grécka by boli zasiahnuté tamojšie banky, ktoré majú už v súčasnosti problémy s likviditou. Tú im v súčasnosti poskytuje Európska centrálna banka (ECB) výmenou za cenné dlhopisy. "Keď však krajina zbankrotuje, jej dlhopisy sa stávajú bezcenné, ECB teda nesmie bankám poskytnúť likviditu, a to banky zvyčajne položí," doplnila Šichtařová.

Tamojšie finančné domy pritom majú v posledných dňoch problém s vkladmi. Občania hromadne vyberajú svoje úspory z bánk. "Bankrot by niektorých jednotlivcov a firmy zastihol nepripravené. To znamená, že by značná časť obyvateľstva a podnikov prišla o svoje úspory," tvrdí Šichtařová.

Hrozí aj to, že Grécko opustí eurozónu. Ako totiž vysvetlila Šichtařová, krajina nemôže existovať bez bánk a bez toho, aby sa občania dostali k peniazom. "Situácia sa preto musí riešiť tým, že sa krajina odtrhne od eurozóny a začne si tlačiť peniaze sama. Po zavedení vlastnej meny by došlo k jej prudkému oslabeniu, čo by vyvolalo až dvojcifernú infláciu, ktorá by ešte viac pohltila úspory obyvateľov. Súčasne by došlo k hlbokej recesii a nezamestnanosti," doplnila Šichtařová.

Občania by mohli mať v prípade "grexitu", teda odchodu krajiny z eurozóny, problém s úsporami aj podľa analytika spoločnosti X-Trade Brokers Kamila Borosa. "Tí, čo si z gréckych bánk nestihli vybrať eurá, ich budú mať prekonvertované na novú menu. Teda skrz výrazné oslabenie meny klesne kúpyschopnosť ich úspor," uviedol Boros.

Odchod Grécka z eurozóny by však nemusel výraznejšie zasiahnuť banky v eurozóne. "Expozícia súkromných bánk z eurozóny voči Grécku je nižšia ako 20 miliárd eur, čo je čiastka, ktorá by nemala byť pre finančný sektor eurozóny citeľnejším problémom," priblížil Boros.

Podľa analytikov Erste Group sú však krajiny strednej a východnej Európy na prípadný "grexit" lepšie pripravené ako v minulosti. "Čo sa týka nepriamych vplyvov na región strednej a východnej Európy, ekonomiky sa stali odolnejšie voči finančným šokom, boli odstránené deficity bežného účtu a fiškálne deficity sa znížili pod 3 % hrubého domáceho produktu," uviedli v aktuálnom komentári analytici Erste Group.

Taktiež vývoz krajín do Grécka je podľa nich zanedbateľný. "Pohybuje sa v rozpätí od 0,1% do 0,5 % hrubého domáceho produktu. Finančné väzby krajín strednej a východnej Európy na Grécko buď neexistujú, alebo boli v predchádzajúcich rokoch značne znížené," doplnili analytici Erste Group.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR