Bankrot Grécka by podľa Mikloša ohrozil aj našu konsolidáciu

Ministrovi financií Ivanovi Miklošovi parlament napokon mandát pred víkendovými rokovaniami s kolegami z eurozóny o Grécku neupravil. Návrh skupiny poslancov iniciovaný stranou SaS totiž v piatok v pléne nestihli prerokovať kompletne a predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi neprešiel ani procedurálny návrh, aby sa o návrhu hlasovalo ešte v piatok.Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 4. júla (WEBNOVINY) - Neriadený bankrot Grécka, ku ktorému by podľa ministra financií Ivana Mikloša viedol návrh koaličnej SaS na zúženie mandátu ministra pre rokovania v Bruseli, by ohrozoval aj konsolidačné plány Slovenska. „Potom nárast úrokových sadzieb by mohol znamenať veľké ohrozenie stability verejných financií a naplnenie našich plánov na znižovanie deficitu a zastavenie rastu dlhu,“ povedal Mikloš na pondelňajšej tlačovej konferencii.


Minister pritom ešte minulý týždeň pri rozprave k návrhu SaS, ktorým chce ministra zaviazať, aby v Bruseli trval na odpísaní časti istiny z gréckych dlhov, čo by znamenalo bankrot krajiny, uviedol, že v prípade neriadeného krachu Grécka by sa slovenské výdavky na štátny dlh mohli v ďalších rokoch zvýšiť o stovky miliónov eur. Ako dodal, pri zvýšení úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod by sa predražili náklady na štátny dlh Slovenska v najbližších desiatich rokoch o 2,6 mld. eur.



Ministri financií eurozóny sa podľa Mikloša zatiaľ o prípadnej druhej gréckej pôžičke, ktorá by mala byť vyplatená z prvého eurovalu, bavili len okrajovo. Konkrétnejšie by sa k podmienkam úveru mali dostať už budúci pondelok na rokovaní v Bruseli. Samotné schvaľovanie druhej pôžičky zadlženému Grécku je však na programe až v polovici septembra. Dovtedy by mala byť dohodnutá aj výška a spôsob účasti privátneho sektora a aj celkový objem pôžičky.

Vyrokovať sa však ešte musí napríklad aj kolaterál, ktorý je jednou zo šiestich podmienok, s ktorými Mikloš na bruselské rokovania pôjde. Gréci totiž nebudú môcť za úver ručiť majetkom, ktorý plánujú privatizovať. Miklošovi sa však pozdáva fínsky návrh, podľa ktorého by sa mala zriadiť agentúra, do ktorej by sa presunul majetok vhodný ako zábezpeka a kolaterálom by tak boli akcie tejto agentúry. Problémom by však mohlo byť identifikovanie dostatočného objemu takéhoto majetku, keďže Gréci ani v tomto nemajú príliš poriadok. „Na to sú však týždne času,“ dodal.

Ďalšími podmienkami podpory druhej gréckej pôžičky, s ktorými Mikloš do Bruselu pôjde, sú politická dohoda gréckej opozície a koalície na napĺňaní ozdravného programu, účasť Medzinárodného menového fondu, podmienka privatizácie a zoznam podmienok minister doplnil o analýzu udržateľnosti gréckeho dlhu, ktorá by mala odpovedať na otázku, či bude Grécko v prípade získania druhej pôžičky schopné sa ozdraviť a vrátiť sa na finančné trhy. Či sa podarí koaličnej SaS ministra zaviazať, aby požadoval tvrdšiu účasť privátneho sektora vo forme odpísania časti dlhov, sa ukáže v stredu na rokovaní parlamentu.

V nasledujúcich týždňoch by sa tak mali ministri financií eurozóny dohodnúť predovšetkým na objeme druhej gréckej pôžičky a na účasti privátneho sektora. Zatiaľ sa hovorí o zhruba 110 mld. eur, z ktorých by mala byť dobrovoľná účasť privátneho sektora formou predĺženia splatnosti gréckych dlhopisov 30 mld. eur. Ďalších 30 mld. eur by mohli vykryť príjmy Atén z privatizácie a o zvyšnú časť by sa mali postarať Medzinárodný menový fond a euroval. Definitívnu dohodu privátneho sektora o forme jeho spoluúčasti by pritom Brusel mal mať podľa Mikloša na stole najneskôr do 20. augusta.