|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. septembra 2009
Bankový sektor zaznamenal podľa Šramka výraznejší dopad krízy
Prvý polrok tohto roka priniesol výraznejší dopad finančnej krízy na slovenský bankový sektor. Konštatoval to v piatok v parlamente guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Kríza sa podľa ...
Zdieľať
BRATISLAVA 11. septembra (WEBNOVINY) - Prvý polrok tohto roka priniesol výraznejší dopad finančnej krízy na slovenský bankový sektor. Konštatoval to v piatok v parlamente guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Kríza sa podľa jeho slov negatívne dotkla tak podnikateľského sektora ako aj domácnosti. Negatívny vývoj centrálna banka zaznamenala predovšetkým v oblasti úverového trhu. Kým v prípade domácnosti sa tempo rastu objemu poskytnutých úverov spomalilo na 5,6 %, v prípade podnikateľského sektora objem úverov za prvý rok v porovnaní s vlaňajškom poklesol o 0,6 %.
Hospodárska kríza tak podľa slov Ivana Šramka v tomto roku vzhľadom na prepojenosť bankového sektora na domácu ekonomiku predstavuje vážnejšiu hrozbu pre finančnú stabilitu. Dopady krízy sa pritom negatívne podpísali aj pod vývoj ziskovosti bánk. Tie zaznamenali v prvom polroku medziročný pokles zisku o takmer 50 %. Pozitívne však podľa Šramka možno v tomto roku hodnotiť pokračovanie trendu posilňovania kapitálovej pozície bankového sektora. Výrazným zdrojom kapitálu sa stal predovšetkým zisk bánk dosiahnutý v minulom roku.
V minulom roku bol pritom priamy dopad negatívneho vývoja na finančných trhoch na stabilitu slovenského finančného sektora podľa správy prednesenej guvernérom NBS mierny. Prehlbujúca sa finančná kríza, začínajúca hospodárska kríza a príprava na vstup do eurozóny boli vlani hlavnými hybnými silami, ktoré počas tohto obdobia formovali vývoj v slovenskom finančnom sektore. Neistota a pokles dôvery na finančných trhoch však vlani spôsobili výrazné poklesy cien finančných aktív. Avšak celkový dopad na domáci finančný sektor bol podľa centrálnej banky v porovnaní s inými rozvinutými krajinami relatívne mierny.
SITA
Hospodárska kríza tak podľa slov Ivana Šramka v tomto roku vzhľadom na prepojenosť bankového sektora na domácu ekonomiku predstavuje vážnejšiu hrozbu pre finančnú stabilitu. Dopady krízy sa pritom negatívne podpísali aj pod vývoj ziskovosti bánk. Tie zaznamenali v prvom polroku medziročný pokles zisku o takmer 50 %. Pozitívne však podľa Šramka možno v tomto roku hodnotiť pokračovanie trendu posilňovania kapitálovej pozície bankového sektora. Výrazným zdrojom kapitálu sa stal predovšetkým zisk bánk dosiahnutý v minulom roku.
V minulom roku bol pritom priamy dopad negatívneho vývoja na finančných trhoch na stabilitu slovenského finančného sektora podľa správy prednesenej guvernérom NBS mierny. Prehlbujúca sa finančná kríza, začínajúca hospodárska kríza a príprava na vstup do eurozóny boli vlani hlavnými hybnými silami, ktoré počas tohto obdobia formovali vývoj v slovenskom finančnom sektore. Neistota a pokles dôvery na finančných trhoch však vlani spôsobili výrazné poklesy cien finančných aktív. Avšak celkový dopad na domáci finančný sektor bol podľa centrálnej banky v porovnaní s inými rozvinutými krajinami relatívne mierny.
SITA