|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. apríla 2013
Bankový sektor v SR vykazuje dostatočnú mieru solventnosti
Slovenský bankový sektor si podľa Národnej banky Slovenska udržuje hodnotu primeranosti základných vlastných zdrojov nad priemerom EÚ. To je podľa nej dôležité z hľadiska udržania ...
Zdieľať
BRATISLAVA 16. apríla (WEBNOVINY) - Slovenský bankový sektor si podľa Národnej banky Slovenska udržuje hodnotu primeranosti základných vlastných zdrojov nad priemerom EÚ.
To je podľa nej dôležité z hľadiska udržania sebestačnosti slovenských bánk. Primeranosť vlastných zdrojov zaznamenala vlani nárast na najvyššiu úroveň od roku 2005.
No hoci je hodnota na historicky vysokej úrovni, túto úroveň nemožno podľa centrálnej banky v porovnaní s inými štátmi považovať za nadmerne vysokú.
"Bankový sektor naďalej vykazuje dostatočnú výšku likvidného vankúša, ako aj dostatočnú mieru sebestačnosti z hľadiska zdrojov financovania sa, čo znižuje jeho vystavenie voči nárastu ceny zdrojov v prípade opätovného nárastu intenzity dlhovej krízy v Európe,“ uviedla banka.
Minuloročný čistý zisk bankového sektora dosiahol 480 mil. eur pri medziročnom poklese o 29 %. V objeme je zahrnutý aj výsledok za pobočky, ktoré vlani ukončili svoju činnosť. Bez ich zohľadnenia by bol zisk na úrovni 488 mil. eur.
Hlavným dôvodom poklesu bolo na jednej strane zavedenie osobitného a mimoriadneho bankového odvodu, na druhej strane nárast nákladov na kreditné riziko v portfóliu úverov a poskytnutých záruk. Na banky nepriaznivo vplýval podľa centrálnej banky aj pokračujúci pokles úrokových marží.
V prostredí klesajúcich úrokových mier sa znižovala výnosovosť portfólia podnikových úverov a silnejúca konkurencia sa prejavila nárastom nákladovosti retailových vkladov. Tento nepriaznivý dopad tlaku na úrokové marže nedokázali banky kompenzovať dostatočným zvýšením objemu úverových aktivít, pričom sa zastavil aj predchádzajúci rast príjmov z poplatkov.
V rámci stresového testovania bankový sektor ako celok dosiahol podľa Národnej banky Slovenska priaznivé výsledky, a to aj napriek tomu, že projekcia ziskovosti v prípade stresových scenárov je pomerne negatívna.
Kým v základnom scenári sa predpokladá, že banky by dosiahli celkovo čistý zisk v objeme 600 mil. eur za sledované dvojročné obdobie, v scenári "Ekonomický prepad" by zisk klesol na 31 mil. eur a v prípade scenára "Kríza štátov" by sektor dokonca dosiahol stratu 245 mil. eur.
V základnom scenári by uzavreli stratou dvojročné stresové obdobie štyri banky, v scenári "Ekonomický prepad" by to bolo deväť bánk a v scenári "Kríza štátov" by to bolo 11 bánk. Podobne, ako v minulých cvičeniach, aj v aktuálnom stresovom testovaní by bankám výrazne pomohla znížiť straty z jednotlivých rizík predpokladaná schopnosť generovať čisté úrokové výnosy.
To je podľa nej dôležité z hľadiska udržania sebestačnosti slovenských bánk. Primeranosť vlastných zdrojov zaznamenala vlani nárast na najvyššiu úroveň od roku 2005.
No hoci je hodnota na historicky vysokej úrovni, túto úroveň nemožno podľa centrálnej banky v porovnaní s inými štátmi považovať za nadmerne vysokú.
"Bankový sektor naďalej vykazuje dostatočnú výšku likvidného vankúša, ako aj dostatočnú mieru sebestačnosti z hľadiska zdrojov financovania sa, čo znižuje jeho vystavenie voči nárastu ceny zdrojov v prípade opätovného nárastu intenzity dlhovej krízy v Európe,“ uviedla banka.
Minuloročný čistý zisk bankového sektora dosiahol 480 mil. eur pri medziročnom poklese o 29 %. V objeme je zahrnutý aj výsledok za pobočky, ktoré vlani ukončili svoju činnosť. Bez ich zohľadnenia by bol zisk na úrovni 488 mil. eur.
Hlavným dôvodom poklesu bolo na jednej strane zavedenie osobitného a mimoriadneho bankového odvodu, na druhej strane nárast nákladov na kreditné riziko v portfóliu úverov a poskytnutých záruk. Na banky nepriaznivo vplýval podľa centrálnej banky aj pokračujúci pokles úrokových marží.
V prostredí klesajúcich úrokových mier sa znižovala výnosovosť portfólia podnikových úverov a silnejúca konkurencia sa prejavila nárastom nákladovosti retailových vkladov. Tento nepriaznivý dopad tlaku na úrokové marže nedokázali banky kompenzovať dostatočným zvýšením objemu úverových aktivít, pričom sa zastavil aj predchádzajúci rast príjmov z poplatkov.
V rámci stresového testovania bankový sektor ako celok dosiahol podľa Národnej banky Slovenska priaznivé výsledky, a to aj napriek tomu, že projekcia ziskovosti v prípade stresových scenárov je pomerne negatívna.
Kým v základnom scenári sa predpokladá, že banky by dosiahli celkovo čistý zisk v objeme 600 mil. eur za sledované dvojročné obdobie, v scenári "Ekonomický prepad" by zisk klesol na 31 mil. eur a v prípade scenára "Kríza štátov" by sektor dokonca dosiahol stratu 245 mil. eur.
V základnom scenári by uzavreli stratou dvojročné stresové obdobie štyri banky, v scenári "Ekonomický prepad" by to bolo deväť bánk a v scenári "Kríza štátov" by to bolo 11 bánk. Podobne, ako v minulých cvičeniach, aj v aktuálnom stresovom testovaní by bankám výrazne pomohla znížiť straty z jednotlivých rizík predpokladaná schopnosť generovať čisté úrokové výnosy.