Bankový sektor v SR odoláva šokom, úvery na bývanie rástli

BRATISLAVA 28. mája (WEBNOVINY) - Napriek negatívnym externým vplyvom slovenský finančný sektor vykazuje odolnosť voči rôznym šokom.


Ako ďalej na tlačovej konferencii uviedol výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček, táto odolnosť vychádza najmä z pozitívnej situácie z hľadiska solventnosti, dostupnosti zdrojov financovania sa a relatívne konzervatívneho spôsobu obchodných modelov finančných inštitúcií.

Bankový sektor na Slovensku vykazuje podľa Dvořáčka v porovnaní s väčšinou bankových sektorov v Európskej únii priaznivejšie výsledky vo viacerých kľúčových oblastiach, akými sú kapitálová vybavenosť, ziskovosť alebo kreditná kvalita aktív.


Svet sa spamätáva

Ako ďalej povedal riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni NBS Marek Ličák, globálna situácia týkajúca sa stability bankového sektora sa postupne zlepšuje.

Dostáva sa podľa neho do správnych koľají, ale trend je však naďalej pomalý. Rôzne konsolidačné opatrenia v našom domácom prostredí podľa Ličáka neboli problémom pre stabilitu.

Napriek hroziacim rizikám je podľa neho pozitívom, že solventnosť finančného sektora je vysoká. Jedným z najvýznamnejších zdrojov rizika pre slovenský bankový sektor je podľa Dvořáčka riziko prameniace zo zhoršenia schopnosti podnikov a domácností splácať svoje záväzky.

Napriek tomu sa však zhoršenie ekonomickej situácie zatiaľ podľa neho neprejavilo na plošnom náraste zlyhaných úverov. Podľa Ličáka sa vo svete objavili prípady, kedy sa banky snažili skrývať zlyhané úvery, čo by mohlo byť rizikom pre slovenský sektor. "Takýto trend zatiaľ u nás nie je vidieť," povedal Ličák.

Významným rizikom zostáva podľa Dvořáčka aj prípadné ďalšie zhoršenie domácej makroekonomickej situácie. Špecifickým rizikom je najmä vývoj v sektore komerčných nehnuteľností.

Negatívny dopad by mohlo mať zlyhanie veľkých, systémovo významných klientov, ktorí majú v jednej alebo viacerých bankách výraznejší podiel na úverovom portfóliu. Preto by banky mali obozretne pristupovať k identifikácii problematických úverov a mali by tvoriť dostatočné rezervy na prípadné straty z týchto úverov v budúcnosti.


Podniky si brali menej úverov

Ďalej je to dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb, ktoré zaznamenali výrazný pokles.

Ak to bude pretrvávať dlhodobo, môže to mať riziká, ako napríklad v poklese výnosnosti aktív s menšou mierou rizika, ktorý môže negatívne vplývať na ziskovosť alebo rizikovosť portfólií v jednotlivých finančných inštitúciách alebo fondoch. Citlivý je na to napríklad sektor poisťovní.

Situácia na trhu úverov domácnostiam a podnikom sa počas vlaňajška podľa Dvořáčka vyvíjala pomerne odlišne. Vývoj v objeme úverov podnikom zaznamenal negatívny trend, ktorý však zaznamenali aj bankové sektory v ostatných krajinách eurozóny.

Tento vývoj bol spojený s oslabením ponuky aj dopytu, pričom banky sprísňovali podmienky poskytovania úverov najmä pre pretrvávajúcu neistotu ohľadom makroekonomického vývoja.

Úvery domácnostiam však zaznamenali rast na relatívne vysokej úrovni, najmä v segmente úverov na bývanie. Ďalší vývoj v oblasti úverov bude podľa Ličáka závisieť od ekonomického vývoja, ak bude pozitívny, ľudia sa budú zadlžovať aj naďalej.


Materské banky ovplyvňujú konanie dcér

V uplynulých rokoch zaznamenala väčšina bankových sektorov v Európskej únii zhoršenie finančnej pozície, a to v oblasti solventnosti, dostupnosti zdrojov financovania sa alebo ziskovosti.

Táto situácia môže podľa Dvořáčka nepriamo vplývať aj na domáci finančný sektor, a to najmä pre vysoký podiel zahraničného kapitálu.

Racionalizačné opatrenia zo strany materských spoločností totiž môžu mať negatívny vplyv na aktivity domácich bánk. Osobitným rizikom podľa Dvořáčka zostáva transformácia významných dcérskych spoločností na pobočky. Ak banková skupina ako celok hľadá nejaký spôsob racionalizácie činnosti, na tom by Dvořáček nevidel zatiaľ nič zlé.

Jednou z možností efektívnejšieho fungovania je napríklad zníženie počtu pracovníkov. Avšak na pobočky nie sú skoro žiadne nároky, kapitálovú primeranosť nemusí pobočka držať na slovenskej úrovni, ale na úrovni materskej spoločnosti a tu NBS vidí riziko.