Bankový sektor pocítil krízu aj zavedenie eura

Tagy: globálna hospodárska kríza

Ilustračné foto: SITA

BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) - Dopad globálnej hospodárskej krízy na domácu ekonomiku pocítil vlani aj slovenský bankový sektor. Potvrdzuje to aj pokles ziskovosti bánk na Slovensku o takmer 50 %. Za týmto vývojom však okrem krízy stálo aj zavedenie spoločnej európskej meny. "Okrem nárastu nákladov na krytie úverových strát a stagnácie úrokových príjmov malo na pokles ziskovosti vplyv aj zníženie devízových príjmov bánk v dôsledku zavedenia meny euro," uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii k aktuálnej Analýze finančného sektora za rok 2009 člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Slavomír Šťastný.

Napriek tomu je slovenský bankový sektor centrálnou bankou hodnotený ako relatívne stabilný a pripravený odolať aj prípadnému opätovnému zhoršeniu makroekonomického prostredia. "Pozitívne hodnotíme vývoj kapitálovej primeranosti bánk, ktorý signalizuje schopnosť bánk zvládnuť prípadný neočakávaný nárast strát. Viaceré banky v priebehu roka 2009 svoje vlastné zdroje zvyšovali," dodal Šťastný.

Správanie bánk na Slovensku v minulom roku hodnotí centrálna banka ako konzervatívne. Prejavilo sa to najmä v oblasti úverovania, kde sa obmedzilo financovanie podnikového sektora. Stála za tým na jednej strane vyššia opatrnosť bánk, na druhej strane však bol aj pokles dopytu po nových úveroch z dôvodu poklesu investičných príležitostí v čase krízy. Naopak, úvery domácnostiam, ktoré sú z pohľadu bánk vnímané ako menej rizikové, si vlani zachovali rastúci trend.

"Celkovo možno hodnotiť slovenský bankový sektor ako stabilný. Predpokladáme, že bankový sektor a najmä systémovo významné inštitúcie by mali byť schopné zvládnuť očakávaný vývoj, ale aj prípadné výraznejšie zhoršenie vývoja v porovnaní s očakávaním," doplnil člen bankovej rady Šťastný. Odolnosť bankového sektora voči prípadnému negatívnemu vývoju pritom podľa neho potvrdilo aj stresové testovanie, v ktorom bol simulovaný scenár opätovného zhoršovania ekonomického vývoja a rastúcej neistoty na finančných trhoch.

Pre situáciu v poistnom sektore je pre vlaňajšok podľa centrálnej banky charakteristický jednak pokles technického poistného a tiež nárast zisku. Úbytok technického poistného je výraznejší v životnom poistení, kde klesalo najmä pri investičnom životnom poistení. Zisk poisťovní však medziročne vzrástol o vyše 28 % a to prevažne vďaka zvýšeniu zisku z finančných operácií.

Významný nárast neistoty na finančných trhoch počas hospodárskej krízy sa významne podpísal aj v sektoroch dôchodkového sporenia a kolektívneho investovania. V sektore dôchodkového sporenia nastala výrazná zmena v zložení portfólií, keď ich akciová zložka podľa centrálnej banky takmer zanikla. "V súčasnosti sú aktíva týchto fondov vystavené riziku koncentrácie z dôvodu nízkej diverzifikácie bankových vkladov do jednotlivých bánk," konštatoval Šťastný.

Pozitívom je podľa neho skutočnosť, že medziročná výkonnosť vyvážených a rastových dôchodkových fondov sa v závere roka dostala prvýkrát od začiatku krízy na kladné hodnoty. Najvyššie hodnotenie však vlani priniesli konzervatívne dôchodkové fondy.

Vývoj v kolektívnom investovaní sa s postupným oživovaním akciových trhov počas roka 2009 zlepšoval. S postupne rastúcim záujmom investorov o investovanie do podielových fondov prichádzala aj stabilizácia kolektívneho investovania. "Rast čistých predajov podporili aj nízke úrokové sadzby na vklady v bankách, ktoré sú hlavnou alternatívou pre investorov do podielových fondov," povedal Šťastný.

So stabilizáciou na finančných trhoch podľa centrálnej banky poklesol aj význam trhových rizík, ktorým sú vystavené slovenské finančné inštitúcie. Významne to ovplyvnilo najmä zníženie volatility akciových indexov, úrokových mier a kreditných spreadov počas druhého polroka 2009. Pre ďalší vývoj bude podľa centrálnej banky dôležité, či sa potvrdí udržateľnosť súčasných trendov stabilizácie ekonomík. Za možné riziko ďalšieho vývoja centrálna banka označuje aj zdravie bankového sektora eurozóny a takisto vysoká zadlženosť niektorých štátov.

SITA

Tagy: globálna hospodárska kríza