Bankár Michal Bosák vyzbieral pre Slovákov milión dolárov, stratili sa

Okrúhle/Bratislava 10. decembra (TASR) – Americký bankár zo Šariša Michal Bosák bol vo svojej dobe najbohatším Slovákom v Spojených štátoch amerických (USA). Nazývajú ho aj mužom dobrého srdca a štedrej ruky, pretože z jeho miliónov dolárov sa milióny korún ušli aj jeho krajanom na Slovensku. V roku 1976 pri príležitosti dvestoročného výročia založenia USA (4. júla 1776) ho zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Dnes uplynie 145 rokov od jeho narodenia.


Podpis na dolároch

Podľa slov Vladimíra Skalského - prezidenta Svetového združenia Slovákov v zahraničí, žila a žije za hranicami Slovenskej republiky ohromná časť elity slovenského národa. A Michal Bosák sa stal symbolom toho, že aj človek pochádzajúci z chudobnejšieho prostredia dokáže svojou vôľou a snaživosťou dosiahnuť úspech a uznanie. Bosák sa vypracoval v USA na uznávaného bankára a jeho podpis sa ocitol na desaťdolárovej bankovke. V roku 1999 originál tejto bankovky s číslom 5 052 série D z roku 1907 priniesol na Slovensko jeho vnuk Barry Bosak a daroval ju Národnej banke Slovenska (NBS).

Rodák od Svidníka, do Ameriky odišiel s jedným dolárom

Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle (okres Svidník). Do školy chodil štyri zimy v Radome. Počas zvyšných mesiacov pomáhal doma na gazdovstve. V ľudovej škole sa naučil čítať, písať i počítať. Keď mal šestnásť a pol roka zatúžil po Amerike. V lete 1886 odišiel s jedným dolárom vo vrecku do USA. Hneď v prvý večer mu peniaze v nocľahárni Castle Garden v americkom New Yorku ukradli. Nový život bez ničoho začal v Hazletone v Pensylvánii. Najskôr preberal a triedil uhlie za dennú mzdu 75 centov.

Neskôr sa stal baníkom. Zarábal od 90 centov do 1, 25 dolára denne. V roku 1888 pracoval ako zmenár pri stavbe novej železnice, zarábal 1,5 dolára denne. V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu. Zamestnal sa u obchodníka Michala Zemanyho, rozvážal pivo. Pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii. Tu sa zoznámil aj so Zuzanou Hudákovou, s ktorou sa v roku 1891 oženil. V roku 1893 kúpil Bosák malú krčmu v Olyphante.

Vlastná banka

Stretávala sa u neho celá slovenská kolónia. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a učil sa po anglicky. Postupne si získal dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí ho žiadali o pomoc pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa malá krčma začala meniť na lodnú agentúru. V roku 1897 bol z malej krčmy veľkoobchod s liehovinami. Zároveň si otvoril súkromnú banku MICHAL BOSAK PRIVATE BANK a agentúru lodných spoločností.

Známy bankár

Za krátky čas sa stal Bosák známou osobnosťou. Jeho bankový podnik mal úspech. Ako tridsaťtri ročný pomohol organizovať Citizens Bank a v tom istom roku aj First National Bank v Olyphante. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom. V tom čase povoľovala americká vláda národným bankám vydávať doláre. Toto povolenie získala aj First National Bank, a tak sa Bosákovo meno (ako prezidenta tejto banky) dostalo na americký dolár (25. júna 1907 boli s jeho menom vytlačené 5,10 a 20 dolárové bankovky).

V roku 1908 sa s rodinou presťahoval do väčšieho Scrantonu, v ktorom zriadil súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Jeho klientmi boli väčšinou slovenskí prisťahovalci. Ako štyridsaťšesťročný založil 1. novembra 1915 v Scrantone banku so stotisícovým kapitálom Bosak State Bank (bola to najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov). Jeho finančné inštitúcie sa rozrastali. Bol zainteresovaný v Miners Savings Bank v Olyphante, Reading Liberty Bank v Readingu, American Bank and Trust Co. v Hazletone a v ďalších. American Bank v Pittsburghu založil s dvestotisícovým kapitálom. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.

Podporoval krajanské hnutie

Michal Bosák patril aj k organizátorom a podporovateľom krajanského hnutia. Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny, v máji 1917 zorganizoval milióndolárovú zbierku na agitáciu za samostatnosť Slovenska. U amerických podnikateľov vyzbieral milión amerických dolárov, ktoré sa ale cestou na Slovensko stratili (stopa po nich sa končí v českej Prahe).

Bez neho sa nekonala prakticky žiadna slovenská národná akcia v USA. Zúčastnil sa aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa (ČSR) po prvej svetovej vojne. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana (časopis vychádzal do roku 1972). V roku 1927 založil v Danville Slovenskú katolícku Maticu školskú. Bol jej predsedom, snažil sa, aby bola zárukou pokroku a vzdelania prisťahovalcov zo Slovenska.

Prijatie u pápeža

Pri svojej prvej ceste na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate. V auguste 1920 založil Americko-slovenskú banku. Sídlo mala na Dunajskej ulici v Bratislave. Po Slovensku mala ďalších 12 filiálok (len v prešovskej a bardejovskej filiálke si východniari na vkladných knižkách uložili viac ako dvadsať miliónov korún). Na Slovensku dal v rodnej obci postaviť v roku 1925 školu. Vyrástla na mieste krčmy a museli mu sľúbiť, že v Okrúhlom už žiadnu krčmu mať nebudú.

Zažalovali ho

Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne. Daroval ju štátu za symbolickú korunu. Dal opraviť rímsko-katolícky kostol v Prešove, na obnovu kostola v Stropkove prispel 474 tisíc korunami. Hodnota Bosákových podnikov sa v tom čase odhadovala na 15 miliónov dolárov. V októbri 1929 však v New Yorku skrachovala burza (1929-1932 hospodárska kríza). V nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok, 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Mnohí ho zažalovali, ale súd uznal jeho nevinu.

Audiencia u prezidena USA

Posledným jeho verejným počinom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 spolu s ďalšími americkými Slovákmi. O pár dní neskôr, 18. februára 1937 Michal Bosák zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Pensylvánii.

Bosákovi príbuzní zo Slovenska Martin a Rudolf Bosákovci napísali o ňom v roku 1997 knihu Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. Založili aj Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže: pre žiakov základných škôl Bosákovu desaťdolárovku a pre študentov stredných a vysokých škôl súťaž o Cenu Michala Bosáka v riešení podnikateľských plánov, zámerov a ekonomických projektov. V decembri 1999 otvorili v budove Základnej školy v obci Okrúhle svojmu rodákovi pamätnú izbu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR