Banícke fašiangy trvali tri dni, typický bol pre ne sprievod s muzikou

Nová Baňa 17. februára (TASR) - Po stáročia bolo v Novej Bani ako bývalom baníckom meste slávenie fašiangov spojené s baníkmi a ich zvyklosťami. Baníckym fašiangom, ktoré sa tu slávili približne od 14. až do 19. storočia, je venovaná aj časť baníckej expozície v miestnom Pohronskom múzeu.


Jana Potocká z múzea priblížila, že banícke fašiangy sa riadili podľa presne písaných pravidiel. Nazývali sa Banícke artikuly fašiangové. Písané boli v dvoch jazykoch - švabachu a slovenčine. V múzeu sa nachádza aj ich najstaršie dochovaný prepis, ktorý pochádza z roku 1676.

"Nemáme presnú zmienku, odkedy sa tradujú, ale predpokladá sa, že ich so sebou priniesli nemeckí kolonisti, ktorí sa venovali baníctvu už v 14. storočí," uviedla Potocká s tým, že sa slávili až do konca 19. storočia, kedy baníctvo v meste skončilo. Útlm zaznamenali v čase tureckých vpádov v 17. storočí.

Banícke fašiangy trvali tri dni, od nedele do utorka. Týždeň pred ich konaním im predchádzala príprava, kedy dievčatá pripravovali chlapcom pierka. Tí nosili na čiapkach stužky, každý deň inej farby. V nedeľu červené, pondelok ružové a utorok na znak smútku za fašiangom biele alebo belasé.

Pre banícke fašiangy bol typický sprievod, na čele ktorého stála muzika a tzv. tancmajster. Ten bol do tejto funkcie zvolený na jeden rok. Tancmajster býval členom mestskej rady a volený bol z radov baníkov. Funkcia bola čestná a nebola platená. Za ním nasledoval starší mládenec, ktorý mal aj s ostatnými mládencami oblečený typický banícky fašiangový kroj uhorského typu. Ten pozostával z červených vyšívaných nohavíc, bielej blúzy, čierneho opasku, tzv. ošliadru, zelenej čiapky a čiernych čižiem.

"V nedeľu týždeň pred fašiangom nasledoval takýto banícky sprievod od domu tancmajstra do mesta a pozývali sa občania na banícke fašiangy. Zo starších zmienok vieme, že prvé fašiangy sa konávali dokonca v podzemí, v priestoroch baní, štôlní, až neskôr sa presunuli na povrch," priblížila Potocká.

Týždeň na to, v nedeľu o 15.00 h, začínali fašiangy sprievodom od domu tancmajstra na miesto zábavy, ktoré bývalo aj v mestskom dome. S prvým tancom sa začínalo až podvečer, úvodným tancom bol hajnal - dvojkrokový čardáš. O polnoci bolo občerstvenie, ktoré pripravovali matky prítomných dievčat. Potom nasledoval šatkový tanec, známy ešte aj dnes. Zábava zväčša končila nad ránom.

V pondelok, v druhý deň, fašiang opäť pokračoval sprievodom s tým rozdielom, že v ňom už boli aj iní fašiangovníci v rôznych maskách. Počas druhého dňa sa tancoval aj dievčenský hajnal, špendlíkový či rámový tanec. Tretí deň, v utorok, sa opäť tancovali tradičné banícke tance. Akurát mládenci už nemali podľa Potockej oblečené červené nohavice, ale čierne, a na zelenej čiapke mali bielu stužku. Tretí deň zavŕšilo pochovávanie basy, pri ktorom nechýbal kňaz, organista, miništranti a plačky.

"Takéto banícke tance sa organizovali aj v iných baníckych mestách, ale najdlhšiu tradíciu majú v Novej Bani. Poslednýkrát boli nacvičené v 70. rokoch. Pred pár rokmi tu vznikla folklórna skupina Háj, ktorá pod vedením Kataríny Búryovej nacvičila tieto tance a postupne ich predvádza na rôznych akciách mesta alebo aj v iných miestach Slovenska, prezentujú teda nielen Novú Baňu, ale aj tieto tradičné banícke tance," doplnila Potocká.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR