Bajčičák priznal, že na viac asi nemal

Martin Bajčičák

Foto:
WHISTLER 15. februára (WEBNOVINY) - Pätnástka voľnou technikou určite nepriniesla z pohľadu najlepšieho slovenského bežca na lyžiach Martina Bajčičáka naplnenie jeho cieľov. Tie v podaní skúseného 33-ročného rodáka z Oravy siahali v jeho úvodnom vystúpení vo Whistler Olympic Parku vyššie, ako predstavuje výsledná 23. priečka, hoci prehnané ambície zasa nemal. „Myslel som si, že to bude lepšie, aj keď z troch individuálnych disciplín som si najmenej veril práve na tejto pätnástke. Napokon to bol dnes v mojom podaní len taký lepší priemer,“ začal svoje hodnotenie Martin Bajčičák. Vzápätí vysvetlil prečo: „V poslednom čase mám predsa len radšej dlhšie a kontaktné disciplíny, kde sa môžem na niekoho zavesiť a udržať sa ho. Individuálna pätnástka je taká, že buď to vyjde alebo nie. Dnes mi to nevyšlo.“

Bajčičák, ktorý pred 5 rokmi práve na 15 km voľne dosiahol v nemeckom Reit im Winkl svoje jediné víťazstvo v pretekoch Svetového pohára, vyštartoval na trať s číslom deväť tesne pred začiatkom najlepšej dvadsaťpäťky zo Svetového pohára. Už úvodné medzičasy naznačovali, že medzi najlepšími bude chýbať a napokon bolo z toho miesto na začiatku tretej desiatky vyše 90-členného štartového poľa. „Mal som dnes aj trochu smolu. Do druhého kola som sa zachytil Rusa Sedova, ale bohužiaľ, on spadol v zjazde, čo som tak trochu aj predpokladal. Našťastie som z toho nejako vykľučkoval, nespadol som aj ja, ale tento kontakt som stratil a do cieľa som už prišiel sám,“ tvrdil po pretekoch M. Bajčičák, ktorý pred nimi veril v umiestnenie okolo 15. miesta. „Urobil som maximum, aj lyže som mal pripravené dobre. Podklad bol zasa dostatočne tvrdý, žiadny hlboký sneh. Podmienky mi teda sedeli, ale na viac som asi nemal.“

Jeho ešte skúsenejší reprezentačný kolega, už 34-ročný Ivan Bátory svoje vystúpenie a výsledné 40. miesto zhodnotil opäť najmä slovíčkom "priemerné". „Výsledok nie je dobrý, ale ani zlý. Myslím si, že som zašiel taký priemer svojich schopností. Trať bola veľmi rýchla, ale aj ťažká. Niektorí síce tvrdia, že miestne trate vo Whistleri nie sú až také náročné, že im chýbajú poriadne kopce, ale ja si to nemyslím. Každá trať, ktorú treba bežať, je svojím spôsobom náročná. Časté zákruty nám neposkytovali žiadny oddych. Raz to bolo vpravo, potom zase vľavo. Dvakrát ma to poriadne vynieslo,“ zakončil svoj monológ v cieli Ivan Bátory.

Skúsený pretekár načal pondelkovým štartom už svoje piate vystúpenie na zimných olympijských hrách (predtým 1994, 1998, 2002 a 2006). Stal sa tak slovenským spolurekordérom a zaradil sa po boku biatlonistky Martiny Halinárovej a sánkarky Márie Jasenčákovej. „Je to určite zaujímavé číslo, ale ja som niekde čítal, že existuje šesť športovcov so šiestimi účasťami na hrách. Nechcem tým nič naznačiť, veď neviem, čo bude o pol roka, nie ešte o ďalšie štyri,“ reagoval Bátory na prípadnú možnosť vyskúšať si olympijskú atmosféru ešte aj o štyri roky v ruskom Soči.

SITA - od vyslaného redaktora Daniela Šargu