Azylanti hľadajú na Slovensku bezpečie

Pobytový tábor Rohovce (okres Dunajská Streda). Kultúrno-športové podujatie pre migrantov žijúcich v azylových zariadeniach pri príležitosti Svetového dňa utečencov zorganizovali mimovládne organizácie Slovenská humanitná rada a Spoločnosť ľudí dobrej vôle v spolupráci s Migračným úradom MV Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) - Nemám žiadne plány, aby som tu spôsobil nejaký výbuch, odpovedal dnes novinárom takmer plynulou slovenčinou jeden zo žiadateľov o azyl Džáved Ali, ktorý pochádza z pakistanského Pandžábu. Džavéd totiž najprv nepochopil zmysel otázky, aké má u nás plány.


Vzápätí sa na vlastnom omyle zasmial. Na Slovensku je už sedem rokov, domovinu opustil z obavy, že sa mu tam niečo môže stať. Cieľovú krajinu v čase svojho odchodu nemal, chcel len jedno.

"Bezpečný život, nemal som žiadny plán, kam mám ísť," vysvetľuje. O svojej rodine, ktorá zostala doma, nemá už dlho žiadne správy. U nás sa mu už podarilo zohnať si prácu. "Prácu každý potrebuje," konštatuje. Podobných príbehov sú v slovenských azylových zariadeniach desiatky.

Bubnovanie afganských hudobníkov či jedlá tradičnej kuchyne dnes v pobytovom tábore v Rohovciach pripomínali, že je Svetový deň utečencov. Slovenské azylové zariadenia pre utečencov pri tejto príležitosti zorganizovali podujatia a brány otvorili aj novinárom. Rohovce momentálne obýva asi tridsiatka žiadateľov o azyl. "Niekedy prídu také vlny, že máme veľa ľudí z Indie, teraz ich je veľa z Ruskej federácie, z Afganistanu veľa ľudí chodí," konštatoval projektový koordinátor Slovenskej humanitnej rady Peter Devínsky.

Títo ľudia sa dostávajú do azylových zariadení po tom, ako ich zadržia na východnej - schengenskej hranici s Ukrajinou, prípadne v hraničnom pásme s inou susednou krajinou a oni požiadajú o azyl. Niektorých vracajú krajiny, kde ich zachytia a zistí sa, že azylová procedúra u nás sa ešte neskončila. Migranti nezriedka prídu aj sami na policajnú stanicu vyhlásiť, že chcú na Slovensku azyl získať. "Tým, že prídu do Slovenskej republiky a požiadajú o azyl, tak v prvom rade prídu do záchytného tábora, ktorý je v Humennom. Po vykonaní karanténnych opatrení, resp. zdravotných prehliadok pokračujú do pobytového tábora, kde prebieha azylová procedúra," vysvetlila vedúca oddelenia prevádzky azylových zariadení Migračného úradu MV SR Jana Janovičová. Títo ľudia sa sem dostávajú často v nedobrom stave.

"Prídu na naše územie veľmi traumatizovaní, vystresovaní, vyčerpaní, dehydrovaní, unavení. Potrebujú pomoc, predovšetkým psychologickú," dodáva Janovičová. Domovskú krajinu opúšťajú pre vojenské konflikty, rodové násilie, týranie. Neraz sú za odchodom aj ekonomické motívy.

Úspešnosť žiadateľov o azyl na Slovensku nie je vysoká - tento rok ho zatiaľ získalo osem utečencov, pričom žiadostí bolo 164. Úspešní boli ľudia z Afganistanu, Arménska, ale aj Somálska. Minulý rok dostalo azyl 15 cudzincov spomedzi 541 žiadateľov. Okrem azylu dostalo tento rok 26 ľudí doplnkovú ochranu, minulý rok ich bolo 55. Na Slovensku stále prevažuje trend, že azylanti nevydržia u nás do konca procedúry a odídu do pôvodne plánovanej krajiny.

Osudy mnohých utečencov v azylových zariadeniach sú neradostné, príkladom je 20-ročný Farhád Gafurí, ktorý pochádza z afganskej provincie Kundúz. "Stratil som celú rodinu, mamu, otca, sestry, tak som prišiel sem, lebo celú rodinu mi zabil Taliban," hovorí. Za cestu zaplatil v eurách tisíce. V budúcnosti by rád žil na Slovensku a to z prozaických dôvodov - nestrieľa sa tu, takže je to podľa neho bezpečná krajina.

Televízna miestnosť. Pobytový tábor Rohovce (okres Dunajská Streda). Kultúrno-športové podujatie pre migrantov žijúcich v azylových zariadeniach pri príležitosti Svetového dňa utečencov zorganizovali mimovládne organizácie Slovenská humanitná rada a Spoločnosť ľudí dobrej vôle v spolupráci s Migračným úradom MV SR. Rohovce, 20. jún 2011Foto: SITA/Nina BednárikováUkrajinec Mirča Zajec, ktorý o sebe hovorí, že je spisovateľ, i keď ešte svoje diela nepublikoval, sa už raz na Slovensku o azyl neúspešne pokúšal. Potom prešiel viaceré krajiny Európy - Taliansko, Rakúsko, Španielsko a Francúzsko. "Teraz chcem, aby mi spravili papiere o vrátení do Talianska, lebo to je prvý štát, kde som znova po negatívnej odpovedi Slovenska žiadal o azyl."

Ako tvrdí, v Taliansku mu aj ponúkali vybavenie dokladov, aby tam mohol byť zákonne, ale problém bol v inom. "Ja som ich prosil o byt, že musím mať aspoň jednu izbu na život, ale oni povedali, že nemôžu," Na otázku, prečo si teraz verí, že to dopadne lepšie hovorí, že má veľmi vážne doklady.