Azerbajdžanec Ašot M. dostal za vraždu 20-ročný trest

Na príprave vraždy spolupracoval Ladislav K., ktorý dostal trest odňatia slobody na 10 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine. Súd v jeho prípade rozhodol aj o treste prepadnutia zbraní a nábojov. Do organizovanej skupiny patril aj Martin M., ktorý o vražde vedel a aspoň raz informoval o pohybe Galandu v čase jeho sledovania, nie však v deň vraždy. Súd jeho konanie charakterizoval ako trestný čin neprekazenia trestného činu, za čo mu vymeral dva roky v prvej nápravno-výchovnej skupine. Ašot M. i Ladislav K. sa po vynesení rozsudku vyjadrili, že nie sú vinní a podávajú odvolanie proti výroku o vine a treste. Tretí z obžalovaných Martin M. sa na hlavnom pojednávaní k tejto veci nechcel vyjadriť. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Proces s Ašotom M. a spol. trval od začiatku decembra 2006 spolu 16 dní pojednávania. Podľa výroku predsedu senátu motívom vraždy bol stret obchodných záujmov Ašota M. a zavraždeného Františka Galandu, ktorí obchodovali so zbraňami. O život Galandu sa Ašotova skupina usilovala neúspešne viackrát a to streľbou do auta i nastražením výbušniny pod jeho vozidlo, ktorú náhodne objavil. Vražda sa stala 19. augusta 2002 vo vchode Galandovho domu v Snine. Vrah do svojej obete vypálil dvadsať rán zo samopalu Škorpión, ktorý zanechal na mieste činu a posypal ho korením. Vyšetrovateľom ani súdu sa doteraz nepodarilo vypátrať kto vraždil. Pôvodne bol v tomto súdnom procese obžalovaný aj Tibor M., ktorého súd vylúčil z vážnych zdravotných dôvodov na samostatné konanie.

Obhajca Ašota M. Milan Kuzma pre médiá povedal, že to, čo predseda senátu uznal ako nepriame dôkazy, sú v skutočnosti iba domnienky. „Musím povedať, že ničím nepodložené. Už v priebehu prípravného konania boli spochybnené výrazným spôsobom. Počkáme, ako rozhodne nadriadený súd,“ uviedol Kuzma. Ďalším obhajcom Ašota M. bol Vladimír Mitro, bývalý riaditeľ SIS.

SITA