Autorom štúdie Prvá SNR je znalec Štúrovho života a diela Ján Hučko

Bratislava 5. októbra (TASR) - Národné literárne centrum v Bratislave vydalo v roku 1998 zborník Slovenské národné rady. Zostavil ho Miroslav Pekník a prispeli doň desiati poprední slovenskí historici. Každý z nich napísal štúdiu o vzniku, histórii a činnosti tohto nášho najvyššieho zákonodarného orgánu, ktoré sú tu zoradené v chronologickom poradí. Nás zaujíma najmä úvodná štúdia Prvá Slovenská národná rada (1848-1849). Jej autorom je znalec života a diela Ľudovíta Štúra - Ján Hučko.


Štúdiu môžeme charakterizovať ako prehľad politických udalostí, ktoré viedli ku konštituovaniu Slovenskej národnej rady a jej pôsobenia v rokoch Slovenského povstania 1848-1849. Osobnosť Ľudovíta Štúra má v nej nezastupiteľné miesto. Autor píše: „Keď chceme odpovedať na otázku, ako došlo k zrodu prvej SNR, musíme vyjsť z vyhlásenia uhorského snemu v Bratislave 18. marca 1848 o zrušení poddanstva. M. M. Hodža napísal, že veľké premeny jari 1848 pôsobili naňho ako náhly pohyb hôr. Ľ. Štúr, ekonomicky najvzdelanejší zo slovenských vodcov, privítal zrušenie poddanstva, aj keď sa neuskutočnilo celkom podľa jeho predstáv. Štúr veril, že ide o prvú etapu zrušenia poddanstva (pre urbariálnych poddaných)."

Zo štúdie sa ďalej môžeme dozvedieť, že SNR „oficiálne bola ustanovená až v predvečer povstania 16. septembra 1848, ale verejne vystupovala od začiatku septembra.“ Na verejnosti sa prezentovala už 9. septembra 1848, keď vydala leták - proklamáciu SNR, „adresovanú viedenskému obyvateľstvu, v ktorej sa vysvetľujú príčiny a ciele slovenského povstania proti maďarskej vláde.“ Menej známy je tiež údaj, že „oficiálne SNR ustanovilo 16. septembra zhromaždenie asi dvesto organizátorov povstania a príslušníkov dobrovoľníckeho zboru, ktorí sa sústredili v hoteli na Paniglovej ulici č. 38 za Korutánskou bránou vo Viedni.“ Dodajme, že miesto je aj dnes ľahko identifikovateľné. Na druhej strane, toto oficiálne vyhlásenie nie je totožné s „malou viedenskou krčmičkou“, kde sa deň predtým stretli v úzkom kruhu nastávajúci vodcovia povstania. Museli sa presne dohodnúť, s čím a ako vystúpia na druhý deň pred vyše dvoma stovkami prvých dobrovoľníkov, ale aj pred zvedavými novinármi a veru aj pred príslušníkmi tajnej polície. No a Štúr s Hurbanom si museli premyslieť, ako na druhý deň čo najpresvedčivejšie oslovia zhromaždený dav dobrovoľníkov, lebo túto úlohu im jednomyseľne prisúdili ostatní účastníci ustanovujúcej sa SNR.

Politicky významný je aj prvý konkrétny mocenský krok SNR. Po príchode na Myjavu a prvom zasadnutí v dome pani Kolényovej odvolala oficiálnu vrchnosť mesta Myjava a „postarala sa o zosadenie starej vrchnosti, predstaviteľov feudálneho poriadku, ktorých zvlášť ľud z kopaníc nenávidel pre všetky prežité príkoria. (...) Richtárom sa stal predstaviteľ vlasteneckej písmackej rodiny J. Vdoviak a notárom J. Semian.“

Na záver autor hodnotí účinkovanie prvej SNR takto: „Prvá SNR bola v období národnooslobodzovacieho boja Slovákov jeho vedúcim politickým orgánom, ktorý sa usiloval vyvinúť organizačné aktivity a mal snahu vytvoriť vládnu moc na území podliehajúcom jeho vplyvu. (...) prešla do národného povedomia Slovákov ako významný činiteľ, v ktorom sa sústredilo úsilie národného kolektívu vždy, keď išlo v jeho osudoch o dôležité dejinné rozhodnutie, určujúce jeho vývin.“

Štúdia i celý zborník je sprevádzaný čiernobielymi i farebnými fotografiami a ilustráciami.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR