![]() |
12. januára 2006
Medzi obrazmi Slováka Igora Benca a Francúzky Fanny Guyoumar by ste ťažko našli napätie dvoch kultúr či dvoch pohlaví. Práve naopak, pôsobí, ako by ich maľovali vedľa seba v jednom ateliéri dve hlboko spriaznené duše. Aj keď Igor Benco sa vyjadruje viac farebnou plochou a obrazy Francúzky majú v prechode hlavného motívu do pozadia jemné mäkké nuansy. Obaja používajú znak pripomínajúci ľudskú figúru, ktorá hľadá svoj zmysel v priestore vesmíru, necháva sa ním modelovať, ale ho aj mení. Igor Benco obrazy nenamaľoval na jeden dúšok, ako by sa mohlo zdať. „Vznikali v priebehu dvoch rokov. To, čo vidíte, je výber z dvoch cyklov - Chemickí bratia a Recyklácia,“ objasňuje. Bezprostredným impulzom k názvu výstavy bola jeho grafika Výdych. Na obrazoch sa rytmicky opakuje symbol ľudskej lebky. „Ale v strede cyklu sa mení na reálny portrét človeka a mohol by trochu pripomínať Kristovu hlavu,“ upozorňuje maliar. Znak lebky usporiadaný v rytme Andyho Warhola tlačil z valca. Cez obrazy však niekde prechádza gestická maľba. „Inváziu farby hrubým štetcom vnímam ako výstrahu. Naráža na bezmyšlienkovitý systém zástupu lebiek podobný vojakom alebo ľuďom, ktorí kráčajú ráno do práce. Uvažujem o invázii médií do nášho súkromia, o mixe kultúr.“ Mnohí umelci a filozofovia hovoria o novom fenoméne straty identity. „Možno ju strácame, ale v rámci širokého kultúrneho priestoru aj nachádzame novú,“ myslí si výtvarník.
Keďže je dekanom na Fakulte výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici, jeho proces tvorby je pre nedostatok času naprogramovaný. „Projekty nosím v sebe, a potom sa ich snažím zhmotniť,“ uzatvára maliar.
Galina Lišháková
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |