Autor Pustatiny Thomas Stearns Eliot sa narodil pred 130 rokmi

Londýn/Bratislava 26. septembra (TASR) - Autor dnes už kultovej básnickej skladby Pustatina Thomas Stearns Eliot, od narodenia ktorého uplynie v stredu 26. septembra 130 rokov, patril k zakladateľom modernizmu v americkej a európskej literatúre.


Básnik, dramatik, esejista, literárny kritik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1948) Thomas S. Eliot sa síce narodil v Spojených štátoch amerických (USA), ale väčšinu tvorivého a osobného života strávil v Spojenom kráľovstve, ktorého štátnym občanom sa stal v roku 1927, kedy sa zároveň vzdal amerického občianstva a vstúpil do anglikánskej cirkvi. Jeho básnické dielo tvorí základ modernej (filozofujúcej) svetovej poézie, založenej na odmietnutí romantizmu 19. storočia a výraznom príklone k symbolizmu ako básnického spôsobu vnímania reality.

Thomas Stearns Eliot sa narodil 26. septembra 1888 v americkom meste St. Louis, ale detstvo a dospievanie prežil v puritánskom prostredí Nového Anglicka. Narodil sa ako najmladšie zo šiestich detí podnikateľa Henryho Eliota a poetky a sociálnej pracovníčky Charlotty Elitovej, rodenej Stearnsovej. Stredoškolské vzdelanie Thomas S. Eliot nadobudol na prestížnej chlapčenskej škole Smith Academy, po skončení ktorej študoval v rokoch (1906-1909) na Harvardovej univerzite. V rokoch 1910 až 1911 absolvoval študijný pobyt na parížskej univerzite Sorbonna. Na Harvardovu univerzitu sa vrátil v roku 1911 ako doktorand. Venoval sa dielu britského filozofa Francisa Herberta Bradleyho, budhizmu a starovekým jazykom sanskrit a pálí.

Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny v roku 1914 odišiel Thomas S. Eliot opäť do Európy, presnejšie do nemeckého Magdeburgu, kde sa chcel venovať filozofii. Vojna jeho plány prekazila, ale vďaka štipendiu neodišiel do USA, ale na britskú Oxfordskú univerzitu. Od roku 1915 sa usadil v Londýne a Spojené kráľovstvo sa postupne stalo jeho druhou vlasťou. V roku 1927 sa stal britským štátnym občanom a prekvapivo aj členom anglikánskej cirkvi.

Na Oxfordskej univerzite sa Eliot zoznámil so svojou prvou manželkou Vivienne Haigh-Woodovou, s ktorou sa v júni 1915 oženil. Manželstvo trvalo síce dlho, ale nebolo veľmi šťastné. Spočiatku Eliot pracoval ako učiteľ, bankový úradník v Lloyds Bank a od roku 1925 ako redaktor prestížneho vydavateľstva Faber & Faber. Manželstvo s psychickými problémami zápasiacou Vivienne Haigh-Woodovou bolo, pre v tom čase už uznávaného básnika Eliota, stále komplikovanejšie. Aj preto v roku 1932 prijal ponuku učiť na Harvardovej univerzite a na rok sa vrátil do USA. Po návrate do Londýna sa v roku 1933 manželia oficiálne odlúčili. Vivienne Haigh-Woodová zomrela v roku 1947 v psychiatrickej liečebni, v ktorej bola od roku 1938. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju v liečebni nikdy nenavštívil. Druhýkrát sa Thomas S. Eliot oženil v roku 1957 so svojou o 37 rokov mladšou sekretárkou Esmé Valerie Fletcherovou.

Eliota dlhé roky trápili problémy s pľúcami, ktoré si zhoršoval fajčením. Napokon na následky emfyzému pľúc zomrel 4. januára 1965 v Londýne, vo veku nedožitých 77 rokov.

Zanechal po sebe básnické, esejistické a dramatické dielo, ktoré malo už počas jeho života veľký vplyv na vývoj modernej svetovej literatúry. Thomas S. Eliot knižne debutoval v roku 1917 zbierkou Prufrock. V roku 1922 vyšla Eliotovi básnická poéma The Waste Land (Pustanina, v slovenčine v roku 1966), ktorá bola akýmsi manifestom rodiaceho sa modernizmu vo svetovej literatúre. K vrcholom jeho básnickej tvorby patrí aj básnický cyklus Four Quartets (Štyri kvartetá) z roku 1944.

Na svoju básnickú tvorbu nadviazal Eliot aj v dramatickej tvorbe. Predovšetkým v historickej dráme z roku 1935 Murder in the Cathedral (Vražda v katedrále, v slovenčine v roku 1996). Pred druhou svetovou vojnou v roku 1939 dokončil Eliot aj divadelnú hru The Family Reunion (Rodinné stretnutie). Po skončení vojny vznikli hry The Coctail Party (Koktailový večierok, 1950) a The Elder Statesman (Zaslúžilý štátnik, 1959).

Svoju esejistickú a teoretickú tvorbu Thomas S. Eliot zhrnul do niekoľkých kníh ako napríklad The Use of Poetry and the Use of Criticism (Poslanie poézie a poslanie kritiky, 1933), alebo On Poetry and Poets (O poézii a básnikoch, 1957). Výber z Eliotových esejí vyšiel v slovenskom jazyku v roku 1972 pod názvom Eseje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR