Autor historickej beletrie Milan Ferko zomrel pred piatimi rokmi

Bratislava 26. novembra (TASR) - Dramatik, básnik a spisovateľ Milan Ferko bol autorom historickej beletrie i literatúry pre deti a mládež. Od jeho úmrtia uplynie vo štvrtok 26. novembra päť rokov.


Milan Ferko sa narodil 14. decembra 1929 v obci Veľké Rovné. Prežil dobré aj smutnejšie roky, ba i tragické, od biedy počas druhej svetovej vojny k biede intelektu najmä po roku 1968, kedy sa šrotovali jeho knihy a bol zakázaným autorom. Za vyše 60 rokov literárnej činnosti napísal viac ako 130 knižne vydaných diel, od detských rozprávok, básní, cez romány, hry, operety, majstrom bol aj v literárnom spracúvaní historických tém. Diela Milana Ferka boli preložené do siedmich cudzích jazykov.

Známy spisovateľ absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave. Bol redaktorom denníka Smena a týždenníka Kultúrny život, šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba a Slovenských pohľadov, redaktorom Vydavateľstva Slovenských spisovateľ. Z jeho tvorby vynikajú najmä diela historickej beletrie a drámy, ktoré majú európske literárne i myšlienkové parametre. Nemenej dôležitá je aj jeho spoločenská angažovanosť v publicistike a v činnosti viacerých občianskych združení. Milan Ferko dva razy zachránil pred zánikom najstarší stredoeurópsky literárny časopis Slovenské pohľady.

V rokoch 1975-1993 pôsobil ako slobodný umelec. Na Ministerstve kultúry SR pracoval v rokoch 1994-1998 ako sekčný šéf, potom opäť ostal v pozícii slobodného umelca.

Debutoval dobovo angažovanými veršami. V zbierkach Odkaz, Svet na dlani a Rovnováha sa prepracoval k civilnejšiemu výrazu. V básňach pre deti Na Mars a späť, Tajomstvo hračiek, Robí robot robotu, Džimbala-bala-bala a v prózach pre deti Dobrodružstvá s kolieskom, Kam vtáci na noc odkladajú srdce a Šalabingo rozvíja hravosť, humor a fantáziu. V knihách pre mládež z prostredia Indiánov Tvoji bratia, Winnetou, Pirátski králi a kráľovskí piráti, Pirátske dobrodružstvá, Rinaldo Rinaldini a Bohatier v býčej koži zobrazil slávnych rojkov a dobrodruhov. Zvlášť úspešná bola jeho rázusovsko-ondrejovovská dilógia Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974). Obidve v roku 1972, resp. 1976 sfilmoval režisér Štefan Uher.

Premeny Slovenska stvárnil v spoločenských románoch Svadba bez nevesty, Svadba bez ženícha a Otváranie studničiek. Historické témy spracoval v románe Krádež svätoštefanskej koruny, v trojzväzkovom diele Svätopluk, v románoch Jánošík, Medzi ženou a Rímom - Markus Aurélius, Matúš Čák Trenčiansky, v dvojdielnej televíznej inscenácii Solúnski bratia, ktorú v roku 1989 režíroval Pavol Haspra a v rozhlasových hrách. Tento sled dopĺňajú Staré povesti slovenské, Nové povesti slovenské, historická dráma Pravda Svätoplukova. Poslednú v roku 1985 v Slovenskom národnom divadle (SND) inscenoval Pavol Haspra.

Širokú škálu autorovho diela dotvárajú rozhlasové hry pre deti, texty piesní a operetné libreto Plná poľná lásky (1954, hudba Milan Novák, premiéra na bratislavskej Novej scéne v réžii Františka Krištofa Veselého). Tematickú priebojnosť uplatnil v knižnej publicistike Paríž a my, Prežil som Sibír, Veľkomoravské záhady a V zápase o zvrchovanosť.

Zostavil Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky (február 1991) a Jazykový zákon (1995). Ferkove knihy vyšli preložené do češtiny, maďarčiny, ruštiny, ukrajinčiny, srbčiny, slovinčiny, angličtiny a nemčiny.

Spisovateľ mal v chotári mesta Modra chatu s rozložitým včelínom a vo voľných chvíľach sa profesionálne venoval aj tejto činnosti. Svoje poznatky z tejto oblasti prezentoval v knihe Človek a včely (2001).

Milan Ferko zomrel 26. novembra 2010 v Bratislave.

V januári 2011 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj kultúry Slovenskej republiky. Milan Ferko bol laureátom aj mnohých iných vyznamenaní. Udelili mu bulharský rad Cyrila a Metoda (1969), cenu Fraňa Kráľa (1960 a 1963), cenu Slovenského filmu (1971), cenu Mladých liet, Svetového kongresu Slovákov (2000), Trojružu Bibiany (2000) a iné.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR