Autor drámy Matka Július Barč-Ivan sa narodil pred 110 rokmi

Krompachy/Bratislava 1. máj (TASR) - Od narodenia významného slovenského dramatika a spisovateľa prvej polovice 20. storočia Júliusa Barča-Ivana, uplynie v stredu 1. mája 110 rokov.


V drámach Matka, Neznámy, Dvaja či v spoločenskej satire Mastný hrniec vyštudovaného evanjelického teológa Júliusa Barča-Ivana dominujú témy ako sociálna nespravodlivosť a z nej plynúce konflikty, hľadanie Boha, kritika karierizmu či malomeštiactva.

Júlis Barč-Ivan sa narodil 1. mája 1909 v Krompachoch. Ako 12-ročný bol svedkom krompašskej vzbury z roku 1921, ktorej impulzom bolo zníženie prídelu potravín pre robotníkov tamojších hút. Vzburu vyvolali ženy robotníkov, ku ktorým sa však postupne pridali aj samotní robotníci. Veliteľ žandárov dal povel strieľať, pričom štyria robotníci zahynuli a 14 bolo zranených. Táto udalosť hlboko otriasla budúcim dramatikom a spisovateľom, čo sa neskôr odzrkadlilo aj v jeho dielach.

V rokoch 1921-1926 študoval Július Barč-Ivan na gymnáziách v Spišskej Novej vsi, Kežmarku, Košiciach a v Prešove. Potom sa rozhodol pre štúdium práva v Prahe, ale pre pľúcnu chorobu štúdium zanechal. Po vyzdravení sa v roku 1928 zapísal na bratislavskú evanjelickú teologickú fakultu. Po vysvätení za evanjelického kňaza v roku 1934 pôsobil ako kaplán v Užhorode a neskôr ako farár v Pozdišovciach, kde sto rokov pred ním bol miestnym kňazom aj slovenský spisovateľ Jonáš Záborský.

Od roku 1942 žil v Martine, kde zastával miesto tajomníka Slovenskej národnej knižnice (SNK). Redigoval odborné periodiká ako Obežník SNK a Slovenská národná knižnica. Počas Slovenského národného povstania (SNP) aj Národné noviny. V rokoch 1946–1948 bol na tvorivom štipendiu Matice slovenskej, po ktorom sa stal jej referentom a pracoval ako katalogizátor kníh.

Ako prozaik debutoval Július Barč-Ivan v roku 1933 poviedkovou knihou Pohádka. Dramatickým debutom bola hra 3000 ľudí, ktorou reagoval na krompašské udalosti z roku 1921 a bezvýchodiskovú situáciu nezamestnaných. Divadelná hra z roku 1936 Človek, ktorého zbili obsahovala expresionistické prvky a znaky tzv. drámy novej vecnosti.

Hru s názvom Diktátor zaradili v 1938 do repertoáru Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, ale cenzúra hru nepovolila inscenovať.

V roku 1941 dokončil Július Barč-Ivan svoju jedinú veselohru Mastný hrniec, ktorou sa satiricky vysporiadal s karierizmom a malomeštiactvom prevládajúcom v spoločnosti vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945). Hra vyvolala vlnu odporu vtedajšej vládnucej vrstvy a ostrú spoločenskú satiru zakázali uvádzať v divadlách.

Asi najpôsobivejšou divadelnou hrou Júliusa Barča-Ivana je dráma Matka (1943), v ktorej poukázal na to, ako sociálna nerovnosť a chamtivosť za majetkom ničí aj vzťahy medzi bratmi, ktoré sa snaží urovnať ich matka aj za cenu vlastného života.

Teologickú problematiku a prvky existencializmu vniesol do drám Neznámy (1944) a Dvaja (1945). V roku 1947 dokončil a vydal drámu Veža. V rukopise ostala hra Koniec (1948) a nedokončená hra Poeta laureatus.

Dramatická tvorba Júliusa Barča-Ivana úzko súvisí s jeho prozaickými prácami. Tie okrem prvotiny Pohádka z roku 1933 tvoria romány Železné ruky (1948), Cesta ďaleká (1950) a román o osude husľového virtuóza Husličky z javora (1957). V roku 1968, 15 rokov do jeho smrti, vyšli knižne pod názvom Úsmev bolesti poviedky zo 40. rokov 20. storočia.

Priekopník slovenskej sociálnej drámy s prvkami expresionizmu a znakmi, ktoré by sme dnes mohli nazvať existencialistickými, Július Barč-Ivan zomrel 25. decembra 1953 v Martine na následky nervovej choroby. Pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR