Autor a riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Juraj Šebesta bol ocenený v zahraničí

Po viacerých domácich a zahraničných uznaniach sa jeho kniha Keď sa pes smeje, dostala do pozornosti odborníkov i čitateľov v Slovinsku a bola jej udelená  Zlatá hruška– cena za najlepší prekladový román pre deti a mládež za rok 2019. Cenu udeľuje Mestská knižnica v Ľubľane – Centrum literatúry pre deti a mládež. Kniha pod názvom Pes pa v smeh vyšla vo vydavateľstve Cankarjeva založba v preklade Diany Pungeršič.

Kniha má aj na Slovensku úspech  a k mladým ľuďom sa dostáva tiež cez divadelné spracovanie v Divadle Ludus. Aká je však reakcia samotného autora Juraja Šebestu na ocenenie v zahraničí? „Veľmi sa teším. Dodáva mi to energiu na ďalšie písanie. V Slovinsku som bol viackrát a veľmi sa mi páči. Má bohatý knižný trh; už keď som tam bol koncom 90-tych rokov, tá ponuka ma zaskočila. Vydavatelia reagujú veľmi pružne na nové knihy známych autorov, na prestížne ocenenia, ako sú Nobelova, Pulitzerova či Man Bookerova cena. Široká je ponuka aj z humanitných odborov, filozofie, sociológie a podobne. Zrejme to súvisí s minulosťou Slovinska, ktoré bolo súčasťou Juhoslávie, ľudia mohli cestovať, bol tam živý kontakt s kultúrou Západu. V prepočte na obyvateľa Slovinci vydávajú najviac kníh na svete. Keď sa na to pozerám dnes, ani slovenský knižný trh na tom nie je zle, ale my si nerobíme takú reklamu “ : spomína autor Juraj Šebesta.  

    V Slovinsku vychádza ročne okolo 6000 titulov, z toho asi 1500 v preklade z cudzích jazykov. Pre porovnanie – u nás to bolo v roku 2018 zhruba 11400 titulov, z toho cca 2600 prekladových.

    Šebestov titul si získal množstvo čitateľskej verejnosti. S čím vlastne autor vstupuje do napísania takéhoto titulu, zvlášť pre mládež, keďže kniha Keď sa pes smeje má aj svoje voľné pokračovanie – román Venussha (Ťažký týždeň)? „Zrejme sa stretla inšpirácia našou rodinou a naším psom, ťažko povedať, ktorá bola silnejšia... Mal som doma dospievajúceho syna a lákalo ma vrátiť sa do vlastnej mladosti, skombinovať to. Mladý človek je nezaťažený, a to je úžasný stav. Má slobodný humor – to ma asi lákalo najviac. Aj sa mi to dobre písalo: vyskúšal som si grotesku aj klasický stredoškolský uletený humor, hru s jazykom. No na tomto všetkom ma fascinuje najviac, ako sa náš psík, najdúch a „podploťák“,  prevažne jazvečík Žofka, dostal k čitateľom a jeho príbeh sa šíri ďalej. Na príbehu psa som nič nemenil, len som ho preklopil do literárnej formy. Škoda, že sa Žofka nedožila tohto ocenenia, na jeseň zomrela. Hrušky milovala, bola všežravec, ale pri ovocí výberavá, počkala by si na mäkkú, sladučkú a šťavnatú. Som rád, že som takto zachoval spomienku na svoju vernú kamošku“ :dodáva

      Aj román Venussha s podtitulom Ťažký týždeň, bol prijatý veľmi pozitívne. Nemal autor obavu, či druhou knihou dokáže predčiť úspech prvej? „Ja som mal hlavne ambíciu napísať síce voľné pokračovanie, ale najmä inú knihu. V skutočnosti je to viac iná kniha, než nejaké pokračovanie. Nechcel som sa opakovať. Po tomto som už viac-menej musel napísať aj román v spolupráci s dcérou, aby sa neurazila, a teda s rozprávačkou, z pohľadu dievčaťa. To bol pre mňa väčší zaberák. Už sa mi to nepísalo tak ľahko a pomohol som si aj komiksovým princípom. A vyšlo to, stripy Katky Slaninkovej knihu dotvárajú, obohacujú, nie sú to klasické ilustrácie, príbeh miestami ide aj cez komiks. Dá sa povedať, že Pes je viac literárny, kým Venussha obrazová. Ale v oboch sú dôležití psi a humor“: dodáva Juraj Šebesta.

     Titul Keď sa pes smeje predostiera problém bežnej rodiny, mládeže, chlapcov, ale i dievčat, nás rodičov. Čo by mala dobrá kniha mať? “Akúsi energiu rozprávania, ktorú by mal čitateľ cítiť a mala by ho upútať. Vždy som rád, keď sa pri čítaní zasmejem, ale nie je to podmienka. Priznám sa, ja som si pri písaní riešil aj problém nie úplne ideálneho rodiča, z pohľadu času venovaného rodine. Čím sa dostávam k pravdivosti a hodnovernosti. Ale nechcem nad tým teoretizovať, pamätám si, ako sme  sa na jednom festivale pokúšali odpovedať na otázku, čo je cieľom spisovateľa. Ja som povedal, napísať dobrú knihu. Marius Kopcsay ma správne poopravil: Cieľom spisovateľa je napísať knihu“ : ukončuje autor.

Juraj Šebesta je zaujímavý tým, že jeho knihy nepostrádajú autenticitu, sú rovnako pre dospelých, ako aj dospievajúcich čitateľov, sám sa pri ich písaní nechal inšpirovať vlastnými, dnes už dospelými, no v čase písania násťročnými deťmi. Duši dospievajúceho človeka teda rozumie; jeho deti boli prvými kritikmi, ale na knihách aj spolupracovali, ako sám spomenul, zvlášť pokiaľ ide o jazyk mládeže. Úspech Šebestových románov je dôkazom, že táto spolupráca sa vydarila a jeho knihy vedia osloviť aj náročnú čitateľskú skupinu tínedžerov. A to aj v zahraničí.