Automatický systém riadenia dopravy chcú rozšíriť

BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) - Automatizovaný systém riadenia mestskej cestnej dopravy, ktorý online riadi dopravu na križovatkách v širšom centre Bratislavy prostredníctvom semaforov, ešte nie je dokončený a v rámci tretej etapy výstavby by sa mal rozširovať. Ako dnes pre agentúru SITA uviedol riaditeľ odboru dopravného inžinierstva Krajského dopravného inšpektorátu PZ v Bratislave Miloslav Seifert, rozširovanie systému o nové kamery na ďalších križovatkách už v tomto roku závisí od finančných možností magistrátu. Projekt zatiaľ celoplošne pokrýva všetky dopravne zaujímavé križovatky, ktoré však majú priamy dosah aj na situáciu na ďalších križovatkách v Podľa Seiferta chýba kamerový systém napríklad na Predstaničnom námestí, pre plánovanú prestavbu lokality je však zatiaľ zbytočné osadiť v tejto lokalite kamery. "Máme ale vytypované štyri križovatky, kde si situácia vyžaduje osadenie kamier. Závisí to však od magistrátu, či na to bude mať peniaze," povedal. Návrhy sa týkajú križovatky Schneidera Trnavského - Harmincova, Lamačská - Harmincova, Bajkalská - Prievozská a križovatky na Hodžovom námestí. Doplnil, že dopravná ústredňa je pritom na rozširovanie kamerového systému v súčasnosti pripravená. Do už existujúceho systému by sa dalo pripojiť okolo 30 kamier. Na projekt sa zatiaľ minulo približne 73 miliónov korún. Vedúci cestnej dopravnej techniky Siemens, a.s. Emanuel Petrík priznáva, že pri riadení svetelných križovatiek je veľmi ťažké správne sa rozhodnúť, koho v cestnej doprave preferovať. Podľa neho vstupuje do riadenia svetelnou signalizáciou veľa protirečivých požiadaviek. Preto je veľmi ťažké nájsť kompromis, aby sa vyhovelo všetkým, teda nielen motoristom, ale aj užívateľom MHD a chodcom. Zdôraznil, že nikde v centre Bratislavy nie je križovatka sólo, vždy sú nejakým spôsobom naviazané na vedľajšie križovatky. Mnohokrát ide o plošné koordinácie, to znamená, že nie všetky križovatky sú v rade za sebou, ale idú aj cez priečne smery. "Všetky smery treba obslúžiť a správne riadiť, aby sa minimalizovali časové straty všetkých účastníkov, aby bola dodržaná bezpečnosť cestnej premávky a zároveň aby boli čo najviac minimalizované straty MHD a čo najmenej znečistený vzduch exhalátmi z motorových vozidiel," vysvetlil. Ako príklad ťažkého rozhodovania uviedol prípad nepretržitého prúdu vozidiel na ceste počas rannej špičky. "Treba sa rozhodnúť, či je lepšie merať skôr intenzitu vozidiel a podľa toho sa riadiť, alebo púšťať každých desať sekúnd jedného chodca. Mnoho ľudí sa rozčuľuje, keď prídu na križovatku a nemajú hneď zelenú, ani po stlačení gombíka," uviedol Petrík. Upozornil, že centrálne je riadené iba širšie centrum Bratislavy. Spomínané územie je zo severu ohraničené križovatkou pod Hlavnou stanicou, teda Šancova - Štefánikova - Pražská, na východe križovatkou pri Výskumnom ústave zváračskom. Smerom na výpadovku na Trnavu je to križovatka Vajnorská - Rožňavská pri Zlatých pieskoch, smerom na juh je to Gagarinova. Centrálne riadenie križovatiek sa netýka Petržalky a iných okrajových častí mesta. V tomto prípade sú križovatky riadené individuálne, niektoré sú spojené do skupiniek. "Je to riadené na základe skutočnej dopravy. Pokiaľ nepríde vozidlo na indukčnú slučku detektora, nedostane zelenú, pokiaľ chodec nestlačí tlačidlo, nemusí od rána do večera dostať zelenú," dodal. Podľa prvého námestníka primátora Milana Cíleka je v Bratislave zaregistrovaných 220-tisíc áut. Okrem toho do hlavného mesta prichádza denne okolo 80-tisíc áut, 20-percent z nich tvorí tranzitná doprava. "Určite nie všetci sme s dopravou spokojní, v konečnom dôsledku ani ja nie. Mesto má mnoho metód, ktorými sa snaží zlepšovať dopravnú situáciu, jednou z nich je aj tento systém. Pre nás je prioritou preferencia MHD, ale pokiaľ chceme, aby ľudia prestúpili z osobnej do mestskej dopravy, treba tiež zlepšiť jej kvalitu a zrýchliť ju," uviedol Cílek. Dodal, že rád bude pokračovať v téme, ktorú otvoril pred časom a ktorá vyvolala mnoho emócií, a ktorá sa týka toho, aby dopravu v hlavnom meste nefinancovali len obyvatelia Bratislavy. V súčasnosti je v meste nainštalovaných 24 kamier, v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou ďalších okolo 70. Tieto kamery sa nachádzajú na všetkých kritických miestach, napríklad v tuneli Sitina, na diaľničnom obchvate či na mostoch Apollo, Lafranconi a Prístavnom moste. Prvá cestná svetelná signalizácia v Bratislave bola zriadená na križovatke Kamenné námestie v roku 1953. Modernizácia svetelne riadených križovatiek sa začala v roku 1969 križovatkou Račianske mýto. Prvá koordinácia križovatiek sa uskutočnila medzi križovatkami Račianske mýto a Hlavnou stanicou v roku 1970. SITA