09. júna 2016
Ilustračné foto dôchodcov. Foto: TASR - Ján LašákŽilina 9. júna (TASR) – Na chodbe Domova sociálnych služieb so Zariadením pre seniorov na sídlisku Vlčince v Žiline vybudovala spoločnosť SAD Žilina dve symbolické autobusové zastávky, ktoré majú jeho obyvateľom pripomínať tradičnú autobusovú zastávku a možnosť cestovania.
Podľa hovorkyne SAD Žilina Ivany Strelcovej vychádzali z pôvodného loga spoločnosti, ktorej história sa začína od roku 1949. "
Pre ľudí, ktorí sa s problémami orientujú v čase i priestore môže byť ostrovček starého známeho práve tým, čo im rozjasní deň. Pochopili sme, že títo ľudia žijú v trochu inom svete, kde sa stáva, že chcú ísť domov. Podľa informácií, ktoré máme od zamestnancov domova sociálnych služieb, sa zastávky veľmi uchytili. A vyzerá to tak, že ešte do leta budeme budovať tretiu. Ale tentoraz v prekrásnej záhrade v areáli. Tak, aby si starkí mohli posedieť na autobusovej zastávke, trebárs pod krásnym stromom," povedala Strelcová.
"
V našom zariadení prinášame stále niečo nové. Terapeutickú miestnosť, kde klienti vyrábajú rôzne veci, otvorili sme Levanduľovú čajovňu i Pamäťovú miestnosť plnú vecí z dávnej minulosti, ktoré ale naši klienti dôverne poznajú zo svojich životov. Sme veľmi radi, že i nápad so zastávkou sa ujal a my sme našli dobrého spojenca. Zastávky síce nezvýšia SAD počet prepravených cestujúcich, ale celkom určite je na nich možnosť počuť najviac ľudských príbehov i piesní, ktorými si ľudia krátia čas," podotkla Terézia Straňáková, ktorá je riaditeľkou domova už 22 rokov.
S netradičným nápadom prišla sociálna pracovníčka Elena Uhláriková, podľa ktorej sa občas stáva, že klienti si pobalia veci do tašky, naobliekajú a vyberú sa domov. "
Sú to ľudia v pokročilom veku a s diagnózou, ktorá spôsobuje, že sú dezorientovaní. Dovedieme ich na zastávku, sadneme si s nimi, oni sa upokoja, porozprávajú sa, prídu na iné myšlienky," uviedla Uhláriková.
Koordinátorka sociálneho úseku domova Jana Staňová doplnila, že zastávka slúži ľuďom, ktorí už majú svoju vlastnú realitu. "
Žijú v minulosti, žijú vo svojich starých boľačkách, starých radostiach. A často nastávajú situácie, že starkí zostanú nepokojní, zrazu ich niečo ženie preč a ani nevedia prečo. Občas so zbalenou taškou stoja niekde vo dverách alebo v izbe a nechcú hovoriť, čo im je. Na to nám krásne slúži autobusová zastávka. Zoberieme ich a oni majú pocit, že niekam odchádzajú. Sadneme si na zastávku a potom je to naozaj veľmi individuálne. Už pracujeme s ich emóciami. Chvíľku posedíme a oni zabudnú, že chceli niekam ísť. Alebo si posedíme dlhšie a majú pocit, že už niekde boli a môžu sa vrátiť. Je to veľmi dobrá pomôcka," dodala Staňová.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR