|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. mája 2010
Atlantis sa spojil s Medzinárodnou stanicou ISS
Raketoplán Atlantis sa dnes o 10:27 Východného letného času EDT (16:27 SELČ) úspešne spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). Stalo sa tak vo výške 354 kilometrov nad ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BRATISLAVA 16. mája (WEBNOVINY) - Raketoplán Atlantis sa dnes o 10:27 Východného letného času EDT (16:27 SELČ) úspešne spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). Stalo sa tak vo výške 354 kilometrov nad Atlantickým oceánom. Posádka Atlantisu pilotovaného Tonym Antonellim sa dnes ráno zobudila na skladbu Sweet Home Alabama od skupiny Lynyrd Skynyrd, ktorú astronauti na skutočne veľkú diaľku venovali tímu z Marshall Space Flight Center v Alabame, ktorý im pomáha s misiou. Šesťčlenné osadenstvo raketoplánu na čele s Kennethom Hamom sa následne začalo pripravovať na spojenie s ISS, ktorú až dodnes obývali šiesti kozmonauti. Počas nasledujúcich šiestich dní bude na ISS teda až 12 ľudí.
Raketoplán Atlantis odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na svoju poslednú misiu v piatok o 20:20 SELČ. Jeho primárnou úlohou je dopraviť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dvanásť ton zásob, z ktorých väčšina sa nachádza v ruskom module Rassvet. Ten bude natrvalo pripevnený k ISS. Okrem iných vecí vynesú prostredníctvom astronauta Piersa Sellersa na chvíľu do vesmíru aj kúsok zo stromu, vďaka ktorému prišiel Sir Isaac Newton na svoju teóriu gravitácie. Šesťčlenná posádka raketoplánu absolvuje počas 12-dňovej misie celkovo tri výstupy do otvoreného vesmíru. Každý by mal trvať približne šesť a pol hodiny.
Do avizovaného ukončenia programu amerických raketoplánov zostanú po v poradí 32. misii Atlantisu ešte dva výstupy. Ako prvý poletí k ISS Discovery (16. septembra) a pravdepodobne ako definitívne posledný v novembri Endeavour. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Atlantis však po návrate na Zem nepoputuje hneď do múzea, ale bude v pohotovosti na prípadnú záchrannú misiu posledného letu raketoplánu Endeavour. Pôvodne mal ako posledný letieť do vesmíru raketoplán Discovery, avšak z dôvodu výmeny magnetu na detektore antihmoty s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02) bude posledným letom novembrová misia raketoplánu Endeavour. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na trojmiestny ruský Sojuz. Podľa vysokého predstaviteľa NASA Billa Gerstenmaiera môže jeden z raketoplánov absolvovať ešte jeden výstup do vesmíru, no to iba v prípade, že na to americký prezident Barack Obama nájde 600 miliónov až 1 miliardu amerických dolárov, čo je približný rozpočet na takúto misiu. "Ak chceme reálne naplánovať ešte jednu misiu, musíme to vedieť do júna," povedal Gerstenmaier. Jeden z raketoplánov by následne mohol letieť do vesmíru najskôr v júni 2011. "Ak by sme mali možnosť uskutočniť ešte jednu misiu, ISS by sme pripravili na ďalšiu prevádzku skutočne najlepšie ako sa dá," dodal Gerstenmaier. NASA a jej partneri z Európy, Ruska a Japonska by chceli ISS udržať v prevádzke minimálne do roku 2020, najväčší optimisti hovoria dokonca o roku 2027.
SITA/AP
Raketoplán Atlantis odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na svoju poslednú misiu v piatok o 20:20 SELČ. Jeho primárnou úlohou je dopraviť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dvanásť ton zásob, z ktorých väčšina sa nachádza v ruskom module Rassvet. Ten bude natrvalo pripevnený k ISS. Okrem iných vecí vynesú prostredníctvom astronauta Piersa Sellersa na chvíľu do vesmíru aj kúsok zo stromu, vďaka ktorému prišiel Sir Isaac Newton na svoju teóriu gravitácie. Šesťčlenná posádka raketoplánu absolvuje počas 12-dňovej misie celkovo tri výstupy do otvoreného vesmíru. Každý by mal trvať približne šesť a pol hodiny.
Do avizovaného ukončenia programu amerických raketoplánov zostanú po v poradí 32. misii Atlantisu ešte dva výstupy. Ako prvý poletí k ISS Discovery (16. septembra) a pravdepodobne ako definitívne posledný v novembri Endeavour. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Atlantis však po návrate na Zem nepoputuje hneď do múzea, ale bude v pohotovosti na prípadnú záchrannú misiu posledného letu raketoplánu Endeavour. Pôvodne mal ako posledný letieť do vesmíru raketoplán Discovery, avšak z dôvodu výmeny magnetu na detektore antihmoty s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02) bude posledným letom novembrová misia raketoplánu Endeavour. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na trojmiestny ruský Sojuz. Podľa vysokého predstaviteľa NASA Billa Gerstenmaiera môže jeden z raketoplánov absolvovať ešte jeden výstup do vesmíru, no to iba v prípade, že na to americký prezident Barack Obama nájde 600 miliónov až 1 miliardu amerických dolárov, čo je približný rozpočet na takúto misiu. "Ak chceme reálne naplánovať ešte jednu misiu, musíme to vedieť do júna," povedal Gerstenmaier. Jeden z raketoplánov by následne mohol letieť do vesmíru najskôr v júni 2011. "Ak by sme mali možnosť uskutočniť ešte jednu misiu, ISS by sme pripravili na ďalšiu prevádzku skutočne najlepšie ako sa dá," dodal Gerstenmaier. NASA a jej partneri z Európy, Ruska a Japonska by chceli ISS udržať v prevádzke minimálne do roku 2020, najväčší optimisti hovoria dokonca o roku 2027.
SITA/AP