Astronóm Edwin Hubble nazrel ako prvý do hlbín vesmíru

Marshfield/Bratislava 19. novembra (TASR) – Meno amerického astronóma Edwina Hubbla je známe najmä vďaka teleskopu, ktorý je po ňom pomenovaný. Vedec však má na konte niekoľko zásadných objavov – práve on zistil, že vesmír je nielen oveľa rozľahlejší, než sa predpokladalo, ale tiež, že sa rozpína. Hoci nikdy nezískal Nobelovu cenu, aj keď po tom túžil, patril k najvýznamnejším vedcom prvej polovice 20. storočia. V stredu 20. novembra uplynie 130 rokov od jeho narodenia.


Edwin Powell Hubble sa narodil 20. novembra 1889 v obci Marshfield v štáte Missouri. Jeho cesta k astronómii nebola vôbec priamočiara. Jeho starý otec mu postavil prvý ďalekohľad, čím uňho vzbudil záujem o hviezdy, no rovnako ho bavil aj šport a čítanie. Medzi jeho obľúbené knihy patril román Dvadsaťtisíc míľ pod morom, ktorého autorom je Jules Verne.

V roku 1906 začal študovať prírodné vedy na Chicagskej univerzite a ako asistent pracoval v laboratóriu známeho vedca Roberta Milikana. Zároveň sa však venoval aj basketbalu a boxu. Vďaka dobrým študijným výsledkom mu v roku 1910 Oxfordská univerzita ponúkla štipendium.

Vo Veľkej Británii pomáhal Hubble zakladať jeden z prvých tamojších baseballových tímov. Zmenil tiež študijný odbor a aby dodržal sľub, ktorý dal otcovi, venoval sa právu, literatúre a španielčine. V roku 1913 po ukončení štúdia si otvoril prax v Louisville.

Keďže ho stále lákala astronómia, rozhodol sa pre jej štúdium – opäť na Chicagskej univerzite. Už v roku 1914 sa stal členom Astronomickej spoločnosti na jej 17. zjazde. Začal sa zameriavať na pozorovanie hmlovín. Dostal pracovnú ponuku z Mount Wilsom Observatory v Severnej Kalifornii, než však na toto miesto nastúpil, povolala ho armáda – v Európe v tom čase zúrila 1. svetová vojna.

Po návrate mal Hubble možnosť pracovať v tom čase s najväčším ďalekohľadom na svete. Obhájil dizertačnú prácu na tému Fotografické skúmanie slabých hmlovín. Objavil 512 dovtedy neznámych hmlovín a zistil, že ide často o galaxie tvorené obrovským množstvom hviezd – tak ako napríklad známa hmlovina M 31 v súhvezdí Andromedy.

Hubble tiež vyvrátil predstavu vtedajších vedcov, ktorí považovali Mliečnu dráhu za jediný známy vesmír, resp. nemali o jeho veľkosti presnú predstavu. Pozoroval v hmlovine M 31 premennú hviezdu vzdialenú asi 900.000 svetelných rokov, teda ležiacu ďaleko za hranicami Mliečnej dráhy, ktorej priemer sa odhadoval na 300.000 svetelných rokov. Hubble tým dokázal, že vesmír je oveľa rozľahlejší a Mliečna dráha predstavuje len jeho súčasť. Tento poznatok z roku 1923 mu priniesol uznanie a slávu.

Už v tom čase astronómovia pozorovali, že svetlo z hmlovín je červenšie, než by malo byť. Tento tzv. červený posun spôsoboval Dopplerov jav, teda fakt, že sa hmloviny od pozorovateľa vzďaľujú a preto je frekvencia pozorovaného žiarenia nižšia (podobný jav je známy aj v prípade zvuku). Hubble spolu so svojim asistentom Miltonom Humasonom skúmali vzťah medzi vzdialenosťou hmlovín a červeným posunom – zistili, že čím je hmlovina ďalej, tým rýchlejšie sa od Zeme vzďaľuje, čo potvrdilo do tých čias len teoretické hypotézy, že sa vesmír rozpína. (Predpokladal to napríklad Albert Einstein pri koncipovaní svojej všeobecnej teórie relativity.)

V marci 1929 o tom Edwin Hubble uverejnil šesťstranový článok s názvom Vzťah medzi vzdialenosťou a radiálnou rýchlosťou mimogalaktických hmlovín. Jeho publikácia Sféra hmlovín potom vyšla v roku 1936. Hubble si uvedomoval, že pre pozorovania vesmíru je potrebná kvalitná technika. Podieľal sa na konštrukcii obrieho 508-centimetrového Haleovho ďalekohľadu, práce na ňom však narušila 2. svetová vojna, počas ktorej sa musel Hubble venovať balistickým systémom amerických zbraní. Teleskop sa podarilo dokončiť až v roku 1949. V tom čase však Edwin Hubble utrpel srdcový infarkt a nebolo isté, či sa bude môcť vrátiť k práci. Napokon 28. septembra 1953 vedec podľahol mozgovej mŕtvici.

Hoci Hubble patril medzi slávnych mužov svojej doby, nedočkal sa nikdy Nobelovej ceny. Najal si dokonca PR agentúru, aby mu ju pomohla získať. Astronómia sa až po jeho smrti stala súčasťou fyziky.

Meno amerického vedca nesie Hubblov vesmírny ďalekohľad (Hubble Space Telescope), ktorý obieha okolo Zeme vo výške 569 kilometrov a ktorý na obežnú dráhu v roku 1990 vyniesol americký raketoplán Discovery. Teleskop môžu využívať profesionálni ale aj amatérski astronómovia. Jeho výhodou je, že poskytuje snímky, ktoré neovplyvňuje prechod svetla cez zemskú atmosféru. Po Hubblovi je pomenovaná aj planétka č. 2069 a model Hubblovho teleskopu je umiestnený v jeho rodnej obci Marshfield.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR