|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. marca 2011
Astronauti z Discovery absolvovali na ISS výstup do vesmíru
Tagy: raketoplán Discovery
Americkí astronauti Stephen Bowen a Alvin Drew z raketoplánu Discovery absolvovali v pondelok na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prvý z dvoch plánovaných výstupov do otvoreného vesmíru. ...
Zdieľať
Foto: SITA/APBRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) - Americkí astronauti Stephen Bowen a Alvin Drew z raketoplánu Discovery absolvovali v pondelok na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prvý z dvoch plánovaných výstupov do otvoreného vesmíru. Hlavnou úlohou dvojice kozmonautov bolo premiestniť pokazenú amoniakovú pumpu. Okrem toho napríklad nainštalovali kábel z modulu Unity do modulu Tranquility.
Šesťapolhodinový výstup, ktorý sa začal o 16:46 SEČ, sprevádzala menšia technická porucha s robotickým ramenom držiacim Bowena. Rameno sa približne po dvoch hodinách od začatia výstupu zaseklo a posádke ISS trvalo takmer 20 minút, kým ho znova sfunkčnili. Bowen a Drew ukončili výstup odobratím "vzorky" vákua do malej nádoby podpísanej astronautmi. Túto nádobu privezie posádka Discovery späť na Zem a odovzdá ju predstaviteľom Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Tí ju vystavia za účelom zvýšenia záujmu verejnosti o výskum vesmíru. Druhý výstup je naplánovaný na stredu. Bowen, ktorý musel na tejto misii nahradiť zraneného Timothyho Kopru, je vôbec prvým astronautom absolvujúcim dva po sebe nasledujúce lety raketoplánov. Drew sa zas v pondelok stal v poradí 200. kozmonautom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru.
Raketoplán Discovery odštartoval na svoju poslednú plánovanú, v poradí 39. misiu vo štvrtok 24. februára o 16:53 EST (22:53 SEČ) z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, s ISS sa spojil o dva dni neskôr. Cieľom misie s označením STS-133 bolo dopraviť na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý sa stal prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Veliteľom šesťčlennej posádky je Steven W. Lindsey. Okrem neho sú na palube Eric Boe, Michael Barratt, Nicole Stott a spomínaní Drew s Bowenom. Pôvodne sa mal Discovery vrátiť na Zem 7. marca, v pondelok však predstavitelia Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodli, že raketoplán pristane v Kennedyho vesmírnom stredisku o deň neskôr o 11:35 EST (17:35 SEČ). Dôvodom predĺženia misie je inštalácia modulu Leonardo.
Štart raketoplánu Discovery viackrát odložili pre rôzne nečakané okolnosti. Pôvodne mal odštartovať k ISS už 1. novembra 2010, pre technické problémy to však museli odložiť na 30. novembra. Ani tento termín sa ale nepodarilo dodržať, pretože praskliny na palivovej nádrži, ktoré technici pri opravách našli, si vynútili preloženie odletu postupne na 3. a 17. decembra a následne na 3. a 24. februára. Po Discovery odštartuje 19. apríla k ISS raketoplán Endeavour. Americký prezident Barack Obama 11. októbra 2010 odsúhlasil finančný balík pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na najbližšie obdobie, čo umožňuje uskutočniť okrem misií Discovery a Endeavouru ešte jednu výpravu. Koncom júna by tak mohol k ISS odletieť Atlantis. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone.
Šesťapolhodinový výstup, ktorý sa začal o 16:46 SEČ, sprevádzala menšia technická porucha s robotickým ramenom držiacim Bowena. Rameno sa približne po dvoch hodinách od začatia výstupu zaseklo a posádke ISS trvalo takmer 20 minút, kým ho znova sfunkčnili. Bowen a Drew ukončili výstup odobratím "vzorky" vákua do malej nádoby podpísanej astronautmi. Túto nádobu privezie posádka Discovery späť na Zem a odovzdá ju predstaviteľom Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Tí ju vystavia za účelom zvýšenia záujmu verejnosti o výskum vesmíru. Druhý výstup je naplánovaný na stredu. Bowen, ktorý musel na tejto misii nahradiť zraneného Timothyho Kopru, je vôbec prvým astronautom absolvujúcim dva po sebe nasledujúce lety raketoplánov. Drew sa zas v pondelok stal v poradí 200. kozmonautom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru.
Raketoplán Discovery odštartoval na svoju poslednú plánovanú, v poradí 39. misiu vo štvrtok 24. februára o 16:53 EST (22:53 SEČ) z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, s ISS sa spojil o dva dni neskôr. Cieľom misie s označením STS-133 bolo dopraviť na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý sa stal prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Veliteľom šesťčlennej posádky je Steven W. Lindsey. Okrem neho sú na palube Eric Boe, Michael Barratt, Nicole Stott a spomínaní Drew s Bowenom. Pôvodne sa mal Discovery vrátiť na Zem 7. marca, v pondelok však predstavitelia Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodli, že raketoplán pristane v Kennedyho vesmírnom stredisku o deň neskôr o 11:35 EST (17:35 SEČ). Dôvodom predĺženia misie je inštalácia modulu Leonardo.
Štart raketoplánu Discovery viackrát odložili pre rôzne nečakané okolnosti. Pôvodne mal odštartovať k ISS už 1. novembra 2010, pre technické problémy to však museli odložiť na 30. novembra. Ani tento termín sa ale nepodarilo dodržať, pretože praskliny na palivovej nádrži, ktoré technici pri opravách našli, si vynútili preloženie odletu postupne na 3. a 17. decembra a následne na 3. a 24. februára. Po Discovery odštartuje 19. apríla k ISS raketoplán Endeavour. Americký prezident Barack Obama 11. októbra 2010 odsúhlasil finančný balík pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na najbližšie obdobie, čo umožňuje uskutočniť okrem misií Discovery a Endeavouru ešte jednu výpravu. Koncom júna by tak mohol k ISS odletieť Atlantis. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone.
Tagy: raketoplán Discovery