Astorka uvedie hru Túlavé srdce

BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) - Bratislavské Divadlo Astorka Korzo´90 dnes uvedie predpremiéru, v piatok premiéru hry Túlavé srdce, ktorú podľa poviedkovej knihy slovenského spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského Sedem sŕdc napísal súčasný minister kultúry SR Marek Maďarič. Režisér Juraj Nvota v nej rozohral príbeh troch dvojíc, farára Jána Karabu a jeho ženy Marty, ktorých stvárňujú Lukáš Latinák a Rebeka Poláková, neverného Ricku a jeho manželky Pauly v podaní Mariána Miezgu a Petry Vajdovej, a chorého dievčaťa Cie a jej otca Patranovského, ktorých predstavujú Zuzana Konečná a Ady Hajdu. Príbeh vychádza z poviedok Paula, Marta a Cia, ale ako pre agentúru SITA povedal autor: "využil som aj motívy ostatných poviedok z tejto knihy a snažil som sa ich prepojiť do jedného celku." Na dnešnej verejnej generálke chýbala len predstaviteľka matky Zuzana Kronerová. "Leží doma v horúčke, ale všetkých vás pozdravuje," povedal divákom Juraj Nvota, ktorý pre agentúru SITA vyjadril presvedčenie, že večer hrať bude.


Príbeh sa odohráva v troch "mikrodrámach", troch vzťahoch. "Možno je na tom zaujímavé, že všetky tie páry alebo najmä ženské postavy prežívajú určitý pocit nešťastia, ale každá z iného dôvodu. Jedna, pretože klame, druhá, lebo je oklamaná a tretia, najmladšia možno práve preto, že jej nebolo dopriate kvôli zdraviu ani klamať, ani byť oklamaná," povedal pre SITA Marek Maďarič. Marta, zanedbávaná svojím manželom farárom, uteká z "malého" dedinského prostredia do Bratislavy za snom stať sa známou klaviristkou s Rickom, ktorý si ju chce získať a sľubuje jej kariéru. Paula, rozmarná mestská pani, vytuší jeho neveru, ktorá ju ťažko zasiahne. Sen sa Marte nesplní a nakoniec jej istým spôsobom pomôže Paula. To, čo sa stalo, však zostane medzi nimi nevypovedané. Do oboch príbehov zasahuje Cia a jej otec, ktorý ju nadovšetko miluje, ale nakoniec zradí. Hra však nepotvrdzuje, že k nevere či zrade skutočne došlo. Je skôr založená na vedomí postáv, ktoré vedia, že to tak bolo. Hra je o hľadaní cesty, spokojnosti, vzplanutiach, sklamaniach.

"Mne sa na Hronskom veľmi páči, že on nevypovie všetko. Jeho postavy nie sú utárané alebo uvravené, nehovoria o sebe všetko, a tak nechávajú divákovi, aby vlastne zapojil svoju vlastnú skúsenosť, domýšľal a tým pádom si ale akoby robil revíziu vlastného stavu vnútra. Ako stojí stav jeho pýchy, nakoľko je zlomyseľný, či nepredpokladá také a také motívy. A to si myslím je veľmi cenné, keď divákovi je ponechaný aktívny priestor, aby spolupracoval na akomkoľvek umeleckom diele," povedal Juraj Nvota. "Neviem, či je v tom osobný príbeh Cígera-Hronského. On sa ani nepasoval za odborníka na ženy. Napísal, že opisuje ženy také, ako ich vidí a čo o nich vie. Myslím si, že vedel o nich dosť," dodal.

Poviedky Marek Maďarič spracoval už dávnejšie, pôvodne ako filmový scenár. "Pamätám si na moment, keď ich som prvýkrát čítal. Inšpirovala ma situácia v poviedke Paula, keď sa v meste stretnú veľmi komplikovaná manželka s milenkou jej manžela, tušia o tom, ale žiadna z nich to nepovie nahlas. Akoby v tom bola taká vnútorná dráma. V tom okamihu som začal uvažovať, či by sa z toho nedalo niečo urobiť."

Podľa Maďariča je posolstvo hry aj v tom, že Jozef Cíger-Hronský "opisoval obyčajných ľudí, že aj obyčajní ľudia vedia mať veľké city a nemusí byť dráma spojená len s veľkými vecami, veľkými gestami a emóciami, a niekedy je ponorená do mlčania. Je to hlboko ľudský pohľad na tragédie, ktoré sa odohrávajú v bežnom živote. A tí ľudia sú potom postavení do polohy, či dokážu odpustiť, či je možné niektoré veci vziať späť." Tak ako v príbehu manželky farára, ktorý "tiež asi nesie podiel viny na tom, že ho žena opustila, lebo s ňou nechcel ísť do sveta, ktorý sa jej páčil. A potom je otázka, keď sa ona vráti v istom zmysle pokánia, či on, ktorý v chráme hovorí slová, ako treba odpúšťať, vie naozaj odpustiť," dodal Marek Maďarič.


SITA