ASPEK: Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov je neekologická

Bratislava 24. augusta (TASR) - Návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie z dielne opozičných poslancov NR SR, ktorý ide do druhého čítania, je podľa Júliusa Jankovského z Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK) neekologický a ide proti trendu v celej EÚ. Dodal, že hlavným cieľom návrhu zmeny zákona je dosiahnuť, aby boli zrušené dotácie na spaľovanie dreva v biomasových zariadeniach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu.


Ako uviedol pre TASR, predkladatelia vo svojej dôvodovej správe k novele zákona pracujú s viacerými nesprávnymi faktmi a údajmi. Medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré je možné v súčasnosti technologicky využiť na výrobu elektriny, tepla a dopravných palív, sa zaraďujú biomasa, vrátane biopalív a bioplynu, slnečná, vodná, veterná a geotermálna energia. V súčasnosti využívané fosílne palivá sú ešte vždy aj uhlie a ťažký vykurovací olej, tieto dve palivá majú vysoké emisné faktory a vyžadujú drahé koncové technológie na zachytávanie nežiaducich emisií. Najväčším problémom ich využívania sú neprijateľné emisie skleníkových plynov, preto ich využívanie už temer úplne nahradil zemný plyn, ktorého emisie skleníkových plynov sú polovičné.

Z obnoviteľných zdrojov využívanie slnečnej energie na vykurovanie v miernom podnebnom pásme, ako uviedol Jankovský, je nereálne, pretože v zimnom období (december-február) nedosahuje využitie solárnych zdrojov ani 4 % inštalovanej kapacity (jednoducho je tma a mnohé z nich sú v hmle alebo pod snehom), lokálne to môže byť geotermálna energia, avšak jediným reálnym zdrojom zásobovania teplom okrem zemného plynu je v súčasnosti a do budúcnosti biomasa.

Kto na výrobu tepla využíva biomasu, dováža menej kvapalných palív, uhlia a zemného plynu. Využívanie biomasy tak pomáha krajine a regiónom, aby boli sebestačné, menej závislé od importovaných fosílnych palív. Výrobcova spolu s odberateľmi tepla z biomasy tak spolu znášajú globálnu zodpovednosť za klimatické zmeny, lebo pomáhajú znižovať emisie CO2 v ovzduší. Využívanie biomasy na zásobovanie teplom Slovensku ušetrí až 348.000 ton emisií skleníkových plynov oproti výrobe zo zemného plynu či 632.000 ton skleníkových plynov oproti výrobe rovnakého množstva tepla z uhlia.

V prípade schválenia novely štát ňou vytvorí precedens proti smerovaniu Európskej únie (EÚ). Rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie je jedným z hlavných nástrojov, ktoré majú doviesť EÚ k naplneniu troch základných cieľov jej energetickej politiky, a to konkurencieschopnosť, trvalá udržateľnosť a bezpečnosť dodávok energií.

Podľa Jankovského na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa používa štvrtina objemu drevnej hmoty uvádzaného predkladateľmi v dôvodovej správe. Podľa predkladateľov novely sa na Slovensku ťažia 4 milióny m3 dreva na energetické účely. Tento údaj nie je správny, keďže podľa štatistík Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) spotrebujú zariadenia na výrobu elektriny a tepla z biomasy ročne približne 0,9 až 1 milión m3 drevnej hmoty z primárnej ťažby.

Tento objem postačuje na zásobovanie teplom viac ako 100.000 bytov a približne 300.000 obyvateľov Slovenska. Tri štvrtiny dreva uvádzaného predkladateľmi sa teda spracovávajú v iných odvetviach a nemajú nič spoločné s energetickým využitím v zdrojoch kombinovanej výroby. Predkladatelia ďalej tvrdia, že na energetické účely sa spaľuje drevo vyššej kvality, ako je povolené platnou legislatívou. Zatiaľ však všetky kontroly ÚRSO potvrdili, že sa spaľujú len drevné štiepky a drevo najnižšej kategórie D.

"Spotreba lesných štiepok na výrobu elektriny a tepla sa ťažby dreva dotýka len okrajovo, pretože výrub určuje lesohospodársky plán, podľa ktorého sa v lesoch hospodári a ťaží. Lesné štiepky, ktoré sa spaľujú, sú z dreva najnižšej hodnoty, z prerezávok a výchovných zásahov, poprípade poškodené drevo pri manipulácii na skládkach alebo drevo napadnuté drevokaznými hubami a hnilobou, ktoré drevospracujúci priemysel nie je schopný spracovať. Podľa údajov Zelenej správy vydanej v roku 2017 je na Slovensku dlhodobo ročný prírastok drevnej hmoty vyšší ako jej úbytok," uzatvára Jankovský.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR