Arménsko a Azerbajdžan sa nedohodli o N. Karabachu

PARÍŽ/RAMBOUILLET 12. februára (WN/SITA/AP) - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu sa ani po dvoch dňoch intenzívnych rokovaní nedohodli na riešení už osemnásť rokov trvajúceho konfliktu v Náhornom Karabachu. "Napriek intenzívnym diskusiám pozície obidvoch strán ostali v niektorých kľúčových bodoch nezmenené," informovali v sobotu v stanovisku ruskí, francúzski a americkí sprostredkovatelia.

"Nedošlo k žiadnej dohode," povedal po stretnutí arménskeho prezidenta Roberta Kočariana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva americký sprostredkovateľ Steven Mann, ktorý pred tým rok 2006 nazval kľúčovým rokom pre mierové rokovania. Spornými bodmi bol budúci status Náhorného Karabachu a to, či sa arménske vojská stiahnu z hraničnej oblasti.

Do rokovaní vkladal nádeje aj francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý sa pred ich začiatkom oddelene stretol s obidvoma prezidentmi. Podľa sprostredkovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe obaja prezidenti napriek tomu, že sa nedohodli, vysoko ocenili prebiehajúci proces rozhovorov. Ďalšie kolo rokovaní sa má uskutočniť v marci vo Washingtone v USA.

Arménsko-azerbajdžanský konflikt v Náhornom Karabachu sa snaží pomôcť vyriešiť tzv. Minská skupina. Tvorí ju Francúzsko, Rusko a Spojené štáty s mandátom od OBSE. Vojna o Náhorný Karabach, arménsku enklávu na azerbajdžanskom území, vypukla medzi Baku a Jerevanom ešte počas existencie Sovietskeho zväzu. Šesťročné boje ukončilo až prímerie v roku 1994. Zahynulo asi tridsaťtisíc osôb a milión ľudí na oboch stranách stratilo domovy. Arménsko odvtedy kontroluje okrem Náhorného Karabachu aj "bezpečnostné nárazníkové pásmo". Obsadené oblasti tvoria približne štrnásť percent územia Azerbajdžanu.

FOTO:SITA/AP