Arméni v referende schválili prechod k parlamentnej forme vlády

Jerevan 7. decembra (TASR) - Arméni v nedeľňajšom referende o ústavnej reforme schválili kontroverzné dodatky k základnému zákonu presadzované prezidentom Seržom Sarkisjanom. Uviedla to ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ústrednú referendovú komisiu.


Podľa neoficiálnych konečných výsledkov 63,35 percenta účastníkov plebiscitu sa vyslovilo za to, aby právomoci hlavy štátu prešli na predsedu vlády, proti bolo 32,35 percenta zúčastnených voličov.

V zákone o referende sa píše, že návrh predložený na hlasovanie sa považuje za prijatý, ak ho podporila viac ako polovica účastníkov hlasovania, ale nie menej ako štvrtina občanov zapísaných v zoznamoch voličov.

Na referende sa zúčastnilo 50,5 percenta z viac ako 2,5 milióna oprávnených voličov. V súlade so zákonom budú konečné výsledky referenda zverejnené týždeň po jeho konaní, teda 13. decembra.

Opozícia obvinila 61-ročného Sarkisjana, že chce týmto spôsobom výrazne posilniť právomoci premiéra a nahradiť doterajší prezidentský systém parlamentným, pretože druhé päťročné funkčné obdobie ako hlavy štátu v rade mu končí v roku 2018 a tretíkrát už nemôže kandidovať. Následne by si však ako premiér udržal rozhodujúcu úlohu pri riadení štátu.

Prezident však argumentuje, že navrhovaná reforma je krokom k demokratizácii a zefektívneniu politického systému v Arménsku. V rozhovore pre arménske televízne kanály Sarkisjan 3. decembra zopakoval, že sa nachystá byť znovu prezidentom alebo uchádzať sa o funkciu predsedu parlamentu či vlády.

Súčasná ústava Arménska bola prijatá v referende 5. júla 1995 a stala sa prvým základným zákonom krajiny od získania nezávislosti v roku 1991. Prvýkrát sa novelizovala v referende 27. novembra 2005, ktorému predchádzalo neúspešné ľudové hlasovanie v máji 2003.

Podľa schválenej zmeny ústavy bude mať prezident obmedzené kompetencie. Bude volený spomedzi nestraníckych kandidátov v parlamente a nie ako doteraz v priamych voľbách. Jeho funkčné obdobie sa predĺži z piatich na sedem rokov. Jedna a tá istá osoba môže byť zvolená iba raz a počas vykonávania funkcie by nemala byť členom politickej strany.

Najvyšší výkonným orgánom bude vláda, ktorá "uskutočňuje a implementuje vnútornú a zahraničnú politiku". Kandidatúru na post šéfa kabinetu predloží parlamentná väčšina a prezident ju len formálne schváli. Vláda sa zodpovedá iba parlamentu. V prípade vojny sa premiér stane vrchným veliteľom ozbrojených síl Arménska - doteraz ním bol prezident.

Opozičná strana Arménsky národný kongres podľa agentúry Interfax tvrdí, že počas referenda využili arménske úrady "celý arzenál podvodov" vrátane násilia, marenia práce referendových komisií a opakovaného hlasovania. Týmto spôsobom sa získalo 500.000 podvodných hlasov, uviedol šéf jej parlamentnej frakcie Levon Zurabjan.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR