Argentínsky prezident avizoval kontroverznú reformu armády

Buenos Aires 24. júla (TASR) - Argentínsky prezident Mauricio Macri v pondelok vyhlásil, že zruší zákaz vojenskej účasti v boji proti zločinu, teroristickým hrozbám a iným otázkam vnútornej bezpečnosti. Agentúra AP poznamenala, že jeho vláda neplánuje v tejto veci zaslať parlamentu návrh zákona, ale len vydať zmeny prostredníctvom dekrétu.


Macri uviedol, že upraví dekrét z roku 2006, ktorý obmedzuje účasť ozbrojených síl na obrane pred útokom inej krajiny. "Je dôležité, aby mohli spolupracovať na vnútornej bezpečnosti, a to najmä poskytovaním logistickej podpory v pohraničných zónach. Potrebujeme ozbrojené sily, ktoré sú schopné čeliť výzvam 21. storočia, ale máme zastaraný obranný systém, produkt dlhoročných nedostatočných investícií a absencie dlhodobej politiky," konštatoval Macri.

"Vieme, že táto transformácia nebude jednoduchá. Hlboké zmeny nie sú nikdy jednoduché, ale je to prvý krok k vybudovaniu moderných, profesionálnych a pripravených ozbrojených síl, ktoré Argentína potrebuje," dodal Macri.

Skupiny pre ľudské práva okamžite kritizovali Macriho rozhodnutie tvrdiac, že by mohlo autorizovať vojenskú špionáž, viesť k represiám a zvýšiť stupeň násilia v krajine.

"Zapojenie ozbrojených síl do bezpečnostných otázok ohrozuje občiansku vládu a ľudské práva. Musíme túto reformu odmietnuť a brániť prísne oddelenie obrany a bezpečnosti," uviedlo Centrum pre právne a sociálne štúdie sídliace v argentínskej metropole Buenos Aires.

Súčasná obranná doktrína platí od pádu vojenskej diktatúry z rokov 1976-83. Oficiálne odhady hovoria, že za čias diktatúry bolo zabitých alebo zmizlo 7600 ľudí - podľa ľudskoprávnych aktivistov až 30.000.

Bývalý minister obrany Agustín Rossi k Macriho rozhodnutiu povedal, že oddelenie národnej obrany od vnútornej bezpečnosti je od roku 1983 štátnou politikou a malo by to tak zostať naďalej.

Súčasný minister obrany Oscar Aguad však plán obhajuje. Tvrdí, že cieľom tejto zmeny je poskytnúť logistickú podporu bezpečnostným silám - vrátane tých, ktoré bojujú proti obchodovaniu s drogami na severe krajiny pri hraniciach s Bolíviou, Brazíliou a Paraguajom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR