|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. februára 2015
Architekt Michal Maximilián Scheer tvoril v duchu funkcionalizmu
Architekt Michal Maximilián Scheer patril medzi významných slovenských architektov modernej architektúry tvoriacich v duchu funkcionalizmu. V pondelok 9. februára uplynie 15 rokov ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR
Bratislava 9. februára (TASR) - Architekt Michal Maximilián Scheer patril medzi významných slovenských architektov modernej architektúry tvoriacich v duchu funkcionalizmu. V pondelok 9. februára uplynie 15 rokov od jeho úmrtia.Michal Maximilián Scheer sa narodil 7. januára 1902 v Považskej Bystrici v mnohodetnej rodine, bol posledný z jedenástich detí. Strednú školu absolvoval v Žiline, v rokoch 1919 až 1925 navštevoval odbor pozemného staviteľstva a architektúry na Českej vysokej škole technickej v Brne. Jeho najvýznamnejšími pôsobiskami bola pred vojnou Žilina a po vojne Nitra.
V Žiline v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, ktoré sa podľa jeho projektov aj realizovali. Išlo najmä o bytovú architektúru, ale tiež administratívne obchodné a školské budovy. Za jeho najvýznamnejší architektonický projekt v tomto meste sa považuje budova Finančných úradov s elegantnou fasádou, ktorá je aj v súčasnosti architektonickým skvostom.
Počas druhej svetovej vojny pracoval pre Ružomberské papierne. Navrhol pre ne pozoruhodný vstupný areál továrne a viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra Ružomberka – administratívnu budovu. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline.
Bezprostredne po druhej svetovej vojne sa podieľal na tvorbe Smerného územného plánu mesta Piešťany, ktorý platil až do roku 1973. Scheer sa v roku 1955 zúčastnil aj na verejnej architektonickej súťaži na centrum kúpeľov, výsledkom bol projekt letného prírodného divadla, ktoré bolo otvorené v roku 1959. Okrem toho realizoval v meste aj stavbu rodinného domu. Piešťany mu v roku 1984 pripravili veľkú retrospektívnu výstavu jeho diela a pri tejto príležitosti mu udelili pamätnú medailu.
Jeho ďalším povojnovým pôsobiskom sa stala Nitra, kam sa presťahoval po nepríjemnej skúsenosti - v 50. rokoch 20. storočia bol uväznený. V Nitre žil až do svojej smrti a práve tamojšie pôsobenie predstavuje vrcholné obdobie jeho tvorivej aktivity. V roku 1958 navrhol prvý Smerný územný plán mesta a urbanistické riešenia sídliska. Za obytný dom v Párovciach získal v roku 1965 Cenu Dušana Jurkoviča. Ním naprojektované sídlisko Chrenová I. je zaradené do architektonicko-urbanistickej knihy UNESCO. Podieľal sa tiež na tvorbe väčších obytných súborov na Štúrovej ulici a na Predmostí.
Okrem Ceny Dušana Jurkoviča dostal aj štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1967) a Spolok architektov Slovenska mu v roku 1992 udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. V roku 1994 sa stal čestným občanom Nitry, mesto ho takto ocenilo za celoživotnú tvorivú prácu, za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej architektúry a urbanizmu a za vrelý vzťah k mestu Nitra.
Architekt Michal Maximilián Scheer zomrel v meste pod Zoborom 9. februára 2000 vo veku 98 rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR