Archeológovia hovoria o hrobke germánskeho Tutanchamóna

POPRAD 30. októbra (WEBNOVINY) – Archeologický výskum hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade – Matejovciach, ktorá je v záverečných fázach potvrdila, že hrob patril príslušníkovi spoločenskej elity, ktorá tu žila na prelome 4. a 5. storočia. „V antických prameňoch ich volajú regulus, malý kráľ,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede v Poprade Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Významom a hlavne zachovalosťou hrobovej architektúry ju archeológovia prirovnávajú k Tutanchamónovi. „Stav zachovalosti je neporovnateľný s ničím, čo sa doteraz v Európe našlo,“ doplnil K. Pieta. Doterajšie nálezy predstavujú len zlomky z hrobiek, pričom v Poprade sa zachovala celá konštrukcia, strecha, „to je ako v rozprávke,“ dodal K. Pieta. S podobnými nálezmi sa možno stretnúť len v Oriente alebo Egypte.

Hrobka bola vykradnutá krátko po pochovaní germánskeho kniežaťa, ktorý patril k severokarpatskej skupine, pravdepodobne Vandalom. Z hrobu zmizli viaceré cennosti. K. Pieta predpokladá, že zlodeji si so sebou odniesli kompletnú výzdobu hrobky zo zlata, zbrane, či iné predmety. „Vieme, že títo náčelníci nosili polkilové zlaté náramky tak, ako dnes majú istí podnikatelia zlaté reťaze,“ povedal K. Pieta. Napriek tomu archeológovia nie sú smutní, pretože v hrobke sa zachovalo množstvo predmetov, aj po samotných vykrádačoch, ale i množstvo organického materiálu. Unikátom hrobky je, že sa zachovala celá vonkajšia i vnútorná komora. Počas prác našli archeológovia bronzový kotlík, ďalšie nádoby, železnú sekeru aj s poriskom, motyku, kovové hroty šípov, množstvo nábytku z tisového dreva a vnútorné obloženie hrobky. V hrobke sa dokonca zachovali aj lieskové orechy. Atraktívnym nálezom je hracia doštička s kameňmi. „Je to spoločenská hra, povedali by sme, že je to hra Dáma, ktorá sa hrávala v antike,“ doplnil K. Pieta. V hrobe sa našla približne polovica kostry pochovaného, z ktorej sa však dajú určiť základné parametre.

V hrobe sa zachovali brokátové tkaniny, zlatom prešívané odevy, kožené výrobky. Tie budú podľa Pietu oveľa cennejšie ako zlaté predmety. Archeológom sa podarilo nájsť aj jednu zlatú mincu upravenú do podoby prívesku, ktorá pomohla datovať hrobku. „Je to štandardná rímska minca cisára Valensa, ktorý zahynul pri Hadrianopole v roku 378 v boji s Germánmi. Minca bola vyrobená v roku 375, čiže vieme, že ten hrob musí byť mladší. Rádiokarbónové analýzy potvrdili, že hrob je z obdobia po roku 380 a ďalšie indície naznačujú, že ide o druhé desaťročie 5. storočia,“ spresnil datovanie vzniku hrobky K. Pieta. Mincu, ako aj niektoré nálezy z hrobky mohli dnes odborníci obdivovať v Podtatranskom múzeu počas dnešnej medzinárodnej odbornej konferencie.

Práce na hrobke by mali ešte pokračovať dva až tri týždne. Archeológovia musia zo zeme vybrať vonkajšiu a vnútornú hrobovú komoru, ktoré poputujú na konzerváciu do Nemecka. Archeológov okrem počasia tlačí aj čas, pretože nález sa nachádza v novej výrobnej hale, ktorá vyrastá priamo nad náleziskom.

SITA