Archeológovia hľadajú v areáli kláštora na Zobore hrob Svätopluka

Nitra 14. mája (TASR) – Archeológovia zo Slovenskej akadémie vied začali počas tohto týždňa prvé práce na výskume Kostola sv. Jozefa v areáli benediktínskeho kláštorného komplexu na nitrianskom Zobore. Doteraz nerealizovaný archeologický výskum je súčasťou reštauračných prác ruiny kláštorného kostola. Archeológovia sa pokúsia objaviť hrob kráľa Svätopluka, ktorý by mal byť podľa legendy na tomto mieste pochovaný. Podľa kronikára Kosmasa sa Svätopluk na sklonku svojho života utiahol medzi pustovníkov pod Zoborom a v roku 896 zomrel v benediktínskom kláštore sv. Hypolita na Zobore.


Konzervovanie ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa sa začína po vyše dvojročnom vybavovaní dokumentov a prípravných prácach. Kostol je súčasťou areálu Zoborského kláštora, situovaný je v centre kláštorného komplexu. O záchranu celého areálu sa už niekoľko rokov usilujú členovia Zoborského skrášľovacieho spolku. "Na rekonštrukciu kostola poskytlo mesto Nitra dotáciu z mestského rozpočtu, ďalšie financie by sme mali získať na základe predloženého projektu z ministerstva kultúry," povedal počas prezentácie projektu predseda spolku Ján Kratochvíl.



Obnova celého areálu Zoborského kláštora by sa mala realizovať v šiestich etapách, konzervácia ruín kláštorného kostola je prvou z nich. Celkové náklady na rekonštrukciu areálu sú vyčíslené na takmer 910.000 eur. Náklady na prvú etapu, pozostávajúcu z prípravy konzervácie ruín kostola, stabilizácie a samotnej konzervácie ruín a úprav okolia vrátane oplotenia areálu, by mali dosiahnuť celkovo 126.000 eur. Cieľom projektu záchrany celého komplexu je ukončiť a odovzdať areál verejnosti v roku 2024.

Zoborský kláštor je historicky najstarším známym kláštorom na Slovensku. Podľa historikov vznikol najneskôr v roku 880, Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho života v Uhorsku. Mnísi tu pôsobili až do roku 1468, kedy pápež pridelil všetky majetky Zoborského opátstva biskupstvu. Kláštor zostal opustený na 150 rokov. V roku 1691 získal biskup Blažej Jaklin povolenie postaviť nový Kláštor sv. Jozefa pre kamaldulský mníšsky rád. V roku 1782 cisár Jozef II. zrušil Zoborský kláštor. Budova ďalej slúžila ako manufaktúra na výrobu súkna, klimatické kúpele, kláštorný hostinec. V rokoch 1937 až 1950 tu pôsobila rehoľa verbistov, ktorých sem povolal biskup Karol Kmeťko. V júli 1953 areál kláštora prebral rezort zdravotníctva a bol tu zriadený liečebný ústav pre liečbu respiračných chorôb, dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada. V jej areáli sa nachádzajú pozostatky kláštora.

Kláštorný Kostol sv. Jozefa je jednou z najvzácnejších súčastí kláštorného komplexu. Uskutočnil sa v ňom čiastkový archeologický výskum aj architektonický a historický výskum nadzemných konštrukcií. Nad úrovňou terénu sa v ňom zachovalo murivo do úrovne zhruba šesť metrov, z jeho konštrukcií sú viditeľné zvyšky presbytéria. Samotná kostolná loď je zasypaná sutinami. Na príprave revitalizácie celého areálu sa spolupodieľajú Špecializovaná nemocnica sv. Svorada ako vlastník areálu, Zoborský skrášľovací spolok, Archeologický ústav SAV, Krajský pamiatkový úrad v Nitre, mesto Nitra a Biskupstvo Nitra, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre. Študenti Katedry záhradnej a krajinnej architektúry SPU v Nitre navrhli aj vizuál celého areálu po revitalizácii.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR