Archeológov na Vydrici prekvapili masívne kamenné múry

BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) - Archeologický tím pod vedením Tatiany Štefanovičovej, ktorý vykonáva v súčasnosti rozsiahli výskum na území bývalej Vydrice pod hradným vrchom v Bratislave veľmi prekvapilo objavenie mohutných kamenných múrov. Múry by pritom mohli pochádzať z obdobia vrcholného stredoveku, pravdepodobne z 13. storočia. Ako v rozhovore pre agentúru SITA uviedla archeologička Štefanovičová, nález naznačuje, že v Podhradí vzniklo v minulosti akési ďalšie podhradie s charakterom pevných múrov. Podľa nej to bude pravdepodobne zodpovedať stavbám, ktoré v tom období vznikali v meste, teda kamenným vežovým domom. Štefanovičová zatiaľ nevie s určitosťou povedať, či aj v tomto prípade ide o vežový dom, upozorňuje však na masívnosť stavby. Podľa nej totiž nečakali, že by sa v Podhradí mohli v minulosti nachádzať podobné stavby. "Murivá sú vysunuté smerom na západ od mestských hradieb, nepredpokladali sme, že podhradská osada bude mať také masívne stavby. Uvidíme, ako nám to bude spolu hrať s podhradskou osadou, ktorá vznikla na východnom svahu hradného kopca, kde sa dnes nachádza Kostol sv. Mikuláša. Na južnej strane náznaky kostola zatiaľ nemáme," povedala Štefanovičová.

Ako ďalej uviedla, na kamenný múr je pripojený odkrytý komplex novovekého domu. Z objektu na najvýchodnejšej časti skúmanej plochy, teda blízko Nového mosta, sa zachovalo prízemie s čiastočnou dlažbou a "komplikovaným" podpivničením. Objekt pravdepodobne zo 16. alebo 15. storočia má totiž dve pivnice, ku ktorým je pripojená ďalšia. Presný vek domu či mincí nájdených v pivniciach sa ešte nepodarilo datovať. Podľa archeologičky by mohla konkrétne obdobie pomôcť určiť aj kamenná konzola. Tú ale bude tím skúmať až v jednej z ďalších etáp, okolie stavby ešte nie je vyčistené.

Archeologička zároveň upozorňuje na konfiguráciu pôvodného terénu, čiže hradnej skaly, ktorá vraj na danom území vystupuje "relatívne" vysoko. Podľa nej skalu značne využívali ľudia v minulosti pri mladších či starších stavbách, domy boli totiž "opierané" o skalné výbežky, skala zároveň slúžila aj ako podlažie. "Smerom na západ skala klesá, je tam priehlbeň, ktorá by mohla byť aj 40 metrov hlboká. Nevieme, či to bol úšust v rámci skalného masívu, neboli tam ani žiadne nálezy," konštatovala Štefanovičová. Podľa nej sa dá ale predpokladať, že sa podhradská osada ďalej nerozprestierala práve kvôli tejto priehlbni. Ako ďalej uviedla, za najhlbším "úšustom" objavili vrstvu "časno stredovekú", ktorá by mohla pochádzať z 10. až 12. storočia. "Okrem nálezov keramiky je to aj kamenná piecka, z ktorej sa zachoval polkruh. Zaujímavé je, že sme tam našli aj spráchnivené drevené dosky, ktoré akoby tvorili dlažbu objektov zvažujúcu sa smerom k Dunaju," spresnila Štefanovičová.

Zaujímavé objavy sa ale podľa archeologičky podarili aj na západnejšej časti skúmaného územia. Archeologický tím tu pomerne vysoko odkrýva keltskú vrstvu, teda nálezy z laténskeho osídlenia. Podarilo sa napríklad odkryť časti pravdepodobne jednej zdevastovanej nádoby, ale v pôvodnej polohe. Nachádzať sa tam bude asi aj nejeden objekt z daného obdobia, v minulosti boli v blízkosti nájdené nahádzané kostry keltských bojovníkov so psami. Archeologička zároveň uviedla, že pri výskume Vydrice sa podarilo odkryť aj objekt, ktorý nebol pivnicou ale akousi zásobnou jamou ohraničenou skalou a kamenným oblúkom. Archeológovia tu našli približne desať celých novovekých nádob s potravou, presný obsah určí až botanický rozbor.

Podľa Štefanovičovej komplikujú archeologický výskum najmä kanalizačné potrubia, elektrovedenie či plynové vedenie. "Potrubia nám napríklad narúšajú kontinuitu hrubého múru z 13. storočia, ktorý je ryhou pre potrubie odrezaný. Podobná situácia je aj smerom na západ pri spomínanom keltskom objekte. Pravdepodobne chata síce nie je narušená, na nálezoch ale vidno, že keramika nie je v pôvodnej polohe," povedala archeologička. Dodala, že archeologický výskum sťažuje aj skutočnosť, že vrchné časti odkrytých objektov boli v minulosti demolované.

Archeologický výskum sa začal koncom júna, ukončený by mal byť koncom roka.

SITA