|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. marca 2011
Apponyi sa obracia v hrobe, od radosti, vyhlásil Maďarič
Maďarské nároky na menšinové práva nemožno uspokojiť, pretože sú prakticky neobmedzené, myslí si podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. „Sme svedkami ...
Zdieľať
Marek Maďarič.Foto: SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) - Maďarské nároky na menšinové práva nemožno uspokojiť, pretože sú prakticky neobmedzené, myslí si podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. „Sme svedkami napĺňania politiky, ktorá nikdy nebude považovať maďarské práva za vyvážené. Ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších,“ povedal dnes v parlamente v diskusii k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Maďarič si myslí, že novela prichádza v nelogickom čase, niekoľko mesiacov pred tým, čo budú po sčítaní ľudu známe nové čísla o zastúpení menšín. „Je nielen nelogické, ale aj podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti,“ vyčítal predkladateľovi novely, podpredsedovi vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfovi Chmelovi.
Bývalý minister kultúry poukázal na skutočnosť, že maďarská menšina na Slovensku disponuje kompletným školským systémom od predškolských zariadení až po univerzitu. Ako poznamenal, Slovensko je okrem Maďarska jedinou krajinou, kde môžu Maďari v materinskom jazyku zadarmo získať vysokoškolské vzdelanie. Novele Maďarič vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka, pretože sa zo zákona vyškrtla časť, podľa ktorej sa občanom listiny a formuláre poskytujú predovšetkým v štátnom jazyku.
Nepáči sa mu tiež, že pre povinnosť komunikovať aj v menšinových jazykoch budú do úradov na zmiešaných územiach prednostne prijímaní ľudia ovládajúci menšinové jazyky, čím budú Slováci diskriminovaní. Rovnako tak nerozumie, prečo sa ruší povinnosť vysielať menšinové relácie so slovenskými titulkami. „Prečo nemajú Slováci rozumieť tomu, čo je v menšinovom vysielaní,“ pýtal sa Chmela.
Z uvedeného podľa Maďariča vyplýva, že novela prekračuje nielen záväzky charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale je aj deštrukčná voči slovenskej štátnosti, lojálnym menšinovým občanom nič neprináša, súčasný zákon spĺňa všetky relevantné normy. Poslancovi Smeru-SD sa tiež nepáči, že v menšinových jazykoch okrem členov miestnych samospráv budú môcť komunikovať aj všetci prítomní, čo vyvolá babylon jazykov.
„Myslím, že maďarizátor gróf Apponyi (uhorský minister školstva, pozn. SITA) sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti,“ ilustroval dôsledky chystanej úpravy. „Nezatvárajte menšiny do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov vo vlastnom štáte,“ vyzval Maďarič poslancov a navrhol, aby parlament v rokovaní o návrhu nepokračoval.
Béla Bugár.Foto: SITA/Jozef JakubčoFutbalu a menšinám rozumie na Slovensku každý, myslí si Bugár
Novela zákona o používaní jazykov menšín posunie Slovensko bližšie k pozitívnym európskym príkladom, vyhlásil v parlamentnej rozprave k norme predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Ako zdôraznil, novelizácia zákona neposkytuje žiadne práva nad rámec, cieľom je podľa neho iba skvalitniť život všetkých občanov na Slovensku, aby sa tu cítili slobodne a doma. „Som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde národnej rady predloženie návrhu s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií, červeného súkna a výpadov,“ podotkol. Na Slovensku je totiž podľa neho veľa ľudí, ktorí "si myslia, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny, rozumejú.“
Bugár za najdôležitejšie považuje prekonať nedôveru. „Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame často,“ uviedol. Podozreniami vyplývajúcimi z nedôvery podľa neho politici často vypĺňajú medzeru medzi zdravým rozumom a politickými cieľmi. Ako poukázal, novela zákona o používaní jazykov menšín sa dotkne takmer 15 percent obyvateľov Slovenska.
Zdôraznil, že prerokovávaná norma nijakým spôsobom nenúti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či používať ho. Pripomenul tiež, že platiť bude naďalej iba v štátnej a verejnej správe, v súkromnej nie. Napríklad majitelia reštaurácií tak podľa neho nemusia prepisovať jedálne lístky. „Viem, že mnohým ľuďom, keď uvidia mňa a mojich kolegov, napadne že sme Maďari a stále chceme niečo pre Maďarov, ale bolo by dobré, keby ich napadlo, že sme Maďari, ale sme aj demokrati a chceme, aby sa každý cítil na Slovensku dobre bez ohľadu na národnosť,“ dodal.
Vlk v baraňom rúchu
„Môj dojem je, že sa nám prihováral vlk v barančom rúchu,“ okomentoval Bugárovo vystúpenie Rafael Rafaj zo SNS. Jednou z najdiskutovanejších zmien novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je zníženie kvóra pre používanie menšinového jazyka z 20 na 15 percent. Novela z dielne podpredsedu pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Po novom by mohli v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku.
Maďarič si myslí, že novela prichádza v nelogickom čase, niekoľko mesiacov pred tým, čo budú po sčítaní ľudu známe nové čísla o zastúpení menšín. „Je nielen nelogické, ale aj podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti,“ vyčítal predkladateľovi novely, podpredsedovi vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfovi Chmelovi.
Bývalý minister kultúry poukázal na skutočnosť, že maďarská menšina na Slovensku disponuje kompletným školským systémom od predškolských zariadení až po univerzitu. Ako poznamenal, Slovensko je okrem Maďarska jedinou krajinou, kde môžu Maďari v materinskom jazyku zadarmo získať vysokoškolské vzdelanie. Novele Maďarič vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka, pretože sa zo zákona vyškrtla časť, podľa ktorej sa občanom listiny a formuláre poskytujú predovšetkým v štátnom jazyku.
Nepáči sa mu tiež, že pre povinnosť komunikovať aj v menšinových jazykoch budú do úradov na zmiešaných územiach prednostne prijímaní ľudia ovládajúci menšinové jazyky, čím budú Slováci diskriminovaní. Rovnako tak nerozumie, prečo sa ruší povinnosť vysielať menšinové relácie so slovenskými titulkami. „Prečo nemajú Slováci rozumieť tomu, čo je v menšinovom vysielaní,“ pýtal sa Chmela.
Z uvedeného podľa Maďariča vyplýva, že novela prekračuje nielen záväzky charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale je aj deštrukčná voči slovenskej štátnosti, lojálnym menšinovým občanom nič neprináša, súčasný zákon spĺňa všetky relevantné normy. Poslancovi Smeru-SD sa tiež nepáči, že v menšinových jazykoch okrem členov miestnych samospráv budú môcť komunikovať aj všetci prítomní, čo vyvolá babylon jazykov.
„Myslím, že maďarizátor gróf Apponyi (uhorský minister školstva, pozn. SITA) sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti,“ ilustroval dôsledky chystanej úpravy. „Nezatvárajte menšiny do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov vo vlastnom štáte,“ vyzval Maďarič poslancov a navrhol, aby parlament v rokovaní o návrhu nepokračoval.
Béla Bugár.Foto: SITA/Jozef JakubčoFutbalu a menšinám rozumie na Slovensku každý, myslí si Bugár
Novela zákona o používaní jazykov menšín posunie Slovensko bližšie k pozitívnym európskym príkladom, vyhlásil v parlamentnej rozprave k norme predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Ako zdôraznil, novelizácia zákona neposkytuje žiadne práva nad rámec, cieľom je podľa neho iba skvalitniť život všetkých občanov na Slovensku, aby sa tu cítili slobodne a doma. „Som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde národnej rady predloženie návrhu s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií, červeného súkna a výpadov,“ podotkol. Na Slovensku je totiž podľa neho veľa ľudí, ktorí "si myslia, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny, rozumejú.“
Bugár za najdôležitejšie považuje prekonať nedôveru. „Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame často,“ uviedol. Podozreniami vyplývajúcimi z nedôvery podľa neho politici často vypĺňajú medzeru medzi zdravým rozumom a politickými cieľmi. Ako poukázal, novela zákona o používaní jazykov menšín sa dotkne takmer 15 percent obyvateľov Slovenska.
Zdôraznil, že prerokovávaná norma nijakým spôsobom nenúti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či používať ho. Pripomenul tiež, že platiť bude naďalej iba v štátnej a verejnej správe, v súkromnej nie. Napríklad majitelia reštaurácií tak podľa neho nemusia prepisovať jedálne lístky. „Viem, že mnohým ľuďom, keď uvidia mňa a mojich kolegov, napadne že sme Maďari a stále chceme niečo pre Maďarov, ale bolo by dobré, keby ich napadlo, že sme Maďari, ale sme aj demokrati a chceme, aby sa každý cítil na Slovensku dobre bez ohľadu na národnosť,“ dodal.
Vlk v baraňom rúchu
„Môj dojem je, že sa nám prihováral vlk v barančom rúchu,“ okomentoval Bugárovo vystúpenie Rafael Rafaj zo SNS. Jednou z najdiskutovanejších zmien novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je zníženie kvóra pre používanie menšinového jazyka z 20 na 15 percent. Novela z dielne podpredsedu pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Po novom by mohli v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku.
Apponyi sa obracia v hrobe, od radosti, vyhlásil Maďarič - diskusné fórum čitateľov