Aplikácia Obchodného zákonníka sťažuje tunelovanie firiem

Bratislava 14. augusta (TASR) - Zabrániť nekalým praktikám vo vnútri firiem je jedným zo zásadných novelizovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Ide o zákaz vrátenia vkladu, čím sa rieši zmenšovanie majetku firiem konaním jej vlastných spoločníkov, ktorí často poškodzujú veriteľov.


Vrátenie vkladu spoločníkov je zakázané. Platí to však len za určitých podmienok a vtedy, ak ich účasť vo firme trvá. "Nedovolené je aj svojvoľné vystúpenie zo spoločnosti a následné požadovanie vrátenia vkladu. Vrátiť vklad možno len v jedinom prípade – pri znížení základného imania," zdôrazňuje Ján Gajan, partner a vedúci advokát poradenskej skupiny v oblasti práva a podnikových financií HMG Advisory Group.

Právna úprava však ešte pred dvomi rokmi nekalé praktiky dovoľovala. Bolo to kvôli úzkemu chápaniu pojmu vklad. Ten znamenal, že pravidlá o zákaze jeho vrátenia sa vykladali zjednodušene. "V praxi napríklad často dochádzalo k vráteniu takzvaných skrytých vkladov, čo viedlo k odtoku finančných prostriedkov na úkor spoločnosti," tvrdí Gajan. 

Novela Obchodného zákonníka v apríli 2015 doplnila pôvodné znenie kódexu o ďalšie ustanovenia, ktoré mali obmedziť tunelovanie firiem a posilniť postavenie veriteľov. Novinky zaviedli zákaz poskytovania plnení určitým osobám za iných než takzvaných obvyklých podmienok. Upravil sa aj pojem inštitút vrátenia vkladu. V minulosti sa vzťahoval len na peňažné a nepeňažné vklady spoločníka do základného imania. Teraz ide o každú transakciu – odplatnú, akou je napríklad kúpna zmluva a aj bezodplatnú, ktorou je napríklad darovacia zmluva. Firma ju však musí uskutočniť so spoločníkom, prípadne na jeho účet bez primeraného protiplnenia.

V praxi, ako uviedol Gajan pre TASR, je dôležitá práve otázka posúdenia primeranosti protiplnenia. Určenie jej hodnoty je náročné. "Za optimálne považujeme stanovenie obvyklej trhovej ceny znalcom. Jeho zhotovenie síce nie je povinné, možno ho však použiť ako dôkaz v spore."

Poskytnutie neprimeraného protiplnenia firme zo strany jej spoločníka neznamená neplatnosť právneho úkonu. Môže však viesť k  bezdôvodnému obohateniu spoločníka, ktoré je povinný vrátiť.