Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo, ukázalo nereálne vysokú až 46-percentnú mieru nákazy. PCR nula

• V Harmaneckých papierňach zistili pred minulým víkendom antigénovými testami dramatické čísla o nákaze medzi zamestnancami. Po 4 dňoch sa ukázalo, že to bol blud a poplach odvolali.
• Najpravdepodobnejším vysvetlením sa javí nejaká veľká chyba pri tomto konkrétnom antigénovom testovaní. Rýchle testovanie však preto určite netreba zatracovať, opakujú verejné orgány aj iní špecialisti. 

Výsledky testovania zamestnancov harmaneckých papierní priniesli minulý týždeň šokujúce čísla – antigénové testy označili za pozitívnych až 46 percent testovaných zamestnancov. Testovali 173 ľudí, za pozitívnych označilo osemdesiatich.

Správa o týchto číslach sa rýchlo rozšírila, na tlačovke v Bratislave to ako varovanie ešte v pondelok tohto týždňa krátko spomenul aj premiér Igor Matovič.

Manažéri SHP Harmanec zareagovali cez víkend najlepšie, ako sa už v tej situácii dalo. Pozitívne testovaných poslali do karantény, odporučili im kontrolné testovanie PCR testami na náklady podniku, a so zvyškom približne päťsto zamestnancov udržali výrobu v chode.

Po štyroch dňoch prišiel druhý šok. Z približne 70 ľudí, ktorých preverili aj pomalšími ale presnejšími PCR testami, nebol ako pozitívny vyhodnotený ani jeden.

Vedenie firmy to prekvapilo natoľko, že verejne o novej situácii nehovorilo, len o tom informovalo svojich zamestnancov. Viacerí z nich potom vnútrofiremnú komunikáciu papierní preposlali médiám.

Oficiálne podnik doteraz nepotvrdil, že ich antigénové testy ukázali úplný opak ako PCR merania, nepovedalo, ako si to vysvetľuje, iba vo všeobecnosti odpísalo, že o zdravie svojich zamestnancov dbá v čo najväčšej miere.

Čo presne sa stalo v Harmanci, sa však určite stane minimálne témou pre odborníkov. Aj Úrad verejného zdravotníctva už potvrdil, že vie o tom, že 73 ľudí z papierní dostalo behom štyroch dní pozitívny výsledok z antigénovych a negatívny z PCR testov.

Pre vysvetlenie: Pôvodná informácia z harmaneckých papierní hovorila “iba” o 15-percentnej pozitivite. Začiatkom minulého týždňa podnik uviedol iba to, že 80 pozitívnych mal spomedzi všetkých svojich 540 zamestnancov.

To, že 80 pozitívnych vzišlo pri prvom testovaní iba zo 173 otestovaných pracovníkov firmy, až v sobotu tohto týždňa spresnil Denníku E Úrad verejného zdravotníctva.

Dôveru štátu i odborníkov antigénové testy majú naďalej

Všetky oslovené inštitúcie a špecialisti reagujú na harmanecký prípad v tom najpodstatnejšom v zásade rovnako – musí ísť o anomáliu, určite kvôli tomu netreba spochybňovať ďalšie používanie antigénových testov alebo testovanie všeobecne.

„Testovanie formou antigénových testov stále považujeme za účinný nástroj pri zachytení infekčných ľudí a to aj v kombinácii následným nariadením povinnej domácej izolácie,“ komentovalo harmanecký prípad ministerstvo zdravotníctva.

Úrad verejného zdravotníctva ministerstvo dopĺňa, že doposiaľ sa vykonali na Slovensku už milióny antigénových testov a to bez akýchkoľvek vážnejších problémov.

Aj matematik Richard Kollár a lekár Peter Visolajský hovoria, že v Harmanci podľa nich išlo o anomáliu, o ojedinelú chybu, a nie o dôkaz systémového problému všetkých antigénových testov.

„Najhoršie by bolo, ak by preto ľudia prestali dôverovať antigénovým testom. Dôsledky by boli pre krajinu zdrvujúce. Presnejšiu sú síce vždy PCR testy, no veľký význam majú v boji voči epidémii aj lacnejšie a rýchlejšie antigénové testy,“ povedal Kollár s obavou, že harmanecké výsledky sa môžu stať zdrojom konšpirácií.

Anomália z Harmanca nie je prvou. „Sady testov s vykazovaním chybovej pozitivity sa napríklad už spätne objavili v Španielsku,“ hovorí matematik.

V oveľa menšej miere sa podľa Kollára podobný prípad objavil aj pri testovaní v bratislavskej Karlovej Vsi. Piatim pracovníkom tamojšieho mestského úradu z antigénových testov vyšiel pozitívny výsledok, no pri následnom PCR testovaní už boli všetci negatívni.

Čo sa mohlo stať v Harmanci

• Firma zatiaľ tají, aké testy použila a nie sú známe ani ďalšie detaily testovania, preto možno o príčinách zvláštnych výsledkov z testovania v Harmanci hovoriť len všeobecne.
• Na vine môže byť od začiatku chybná alebo poškodená šarža testov.  „Testy sú tiež len nejaký výrobok, ktorý sa môže pokaziť,“ hovorí Kollár. „Tak ako sa môže prekvapivo pokaziť nové auto môžu sa skaziť aj niektoré sady inak kvalitných testov,“ dodáva matematik.
• Chyby môže spôsobiť aj prípadná veľká opakovaná chyba pri samotnom testovaní.
• Chybné testy môžu reagovať pozitívnym výsledkom trebárs aj na niektoré iné choroby blízke koronavírusu. „Pokojne sa niekde môže nakopiť množstvo falošne pozitívnych výsledkov, ak testovanie vykoná človek, ktorý je nakazený iným menej nebezpečným, no covidu blízkym, vírusom. Testy, s ktorými tento človek manipuluje, potom vykazujú chybnú pozitivitu na covid-19,“ komentuje Kollár.
• Ministerstvo zdravotníctva k preverovaniu harmaneckého prípadu uviedlo zatiaľ iba to, že v tomto prípade bol rozostup medzi dvoma testovaniami až štyri dni, čo už môže u človeka ovplyvniť vírusovú nálož, ktorú zachytáva prvý antigénový test.
• Aj Úrad verejného zdravotníctva sa pripája, že následný PCR test vykonaný až po štyroch dňoch od antigénového testu nemožno považovať za ideálne zvolený postup validácie. No zároveň hovorí, že toto zrejme nebude hlavnou príčinou vzniku harmaneckého prípadu.
• Ostáva teda najpravdepodobnejšia príčina – zlé testy: „Podľa našich informácií z následného preverovania boli pri prvom harmaneckom testovaní v skutočnosti použité iné testy ako tie, ktorých parametre sú overené praxou, a ktoré sa používajú pri testovaní na oficiálnych odberných miestach,“ komentuje príapd Úrad verejného zdravotníctva. S dodatkom, že “tento ojedinelý harmanecký prípad je len výzvou na to, aby sa pri testovaní využívali výhradne testy, ktorých parametre sú overené praxou”.

Výber testu je zásadný

Osobitne bola na Slovensku kritizovaná kvalita antigénových testov od juhokórejskej firmy RapiGen. Vo vládnej koalícii sa dokonca strhla roztržka medzi priemerom Igorom Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom o tom, kto je zodpovedný za ich nákup do štátnych hmotných rezerv.

Rozruch okolo testov RapiGen vyvolal práve matematik Kollár, ktorý začiatkom roka na Facebooku zverejnil časť štúdie známeho nemeckého virológa Christiana Drostena. Podľa nej sú testy od tejto firmy veľmi nespoľahlivé. „Ak niekto z vás ide v týchto dňoch na testovanie antigénovými testmi, zistite si vopred, akým testom vás budú testovať. Ak je to RapiGen, nechoďte v žiadnom prípade,“ napísal Kollár.

Po Kollárovom statuse odmietol testovanie súpravami od RapiGenu napríklad primátor Nitry Marek Hattas. Preto mu na plošné testovanie v meste poslali iné testy.

Či práve tieto skritizované testy využila pri svojom testovaní z minulého piatka aj harmanecká papiereň, známe nie je. Denníku E na otázku o type využitého testu firma neodpovedala.

Najviac antigénových testov nakupuje slovenská vláda od inej juhokórejskej firmy SD Biosensor. Za ostatný týždeň ich v dvoch dodávkach dorazilo do krajiny vyše päť miliónov kusov. Rovnaké testy Slovensko využilo aj na premiérové celoplošné testovanie v priebehu jesene. Tak staršie ako aj terajšie dodávky testov SD Biosensor vláda nakupovala od trnavskej firmy Eurolab Lambda.

Poučenie pre vládu

Prípad harmaneckých papierní, ktoré sa teraz vyhýbajú vysvetleniu podrobností o ich testovaní, podporuje názor, že vláda by mala čo najskôr pre firmy vydať presný manuál, ako vlastne majú testovať. V súčasnosti firmy presné inštrukcie nemajú, improvizujú a nevedia ani, ako o testovaní komunikovať.

Diskutuje sa aj o tom, či by štát mal firmám pomáhať s preplácaním nákladov na testovanie, aby nákazu u svojich zamestnancov sledovali všetky firmy, nielen tie, ktoré si to môžu dovoliť zaplatiť nielen testy ale najmä drahé testovacie tímy (cca 25 eur na jednu otestovanú osobu).