ANTARKTÍDA: Globálne otepľovanie postihuje celú Antarktídu

Priemerná teplota na bielom kontinente za posledného pol storočia stúpa, príčinou je podľa nich skleníkový efekt. Výskum, zverejnený v britskom časopise Nature, poskytuje nový pohľad na jednu z najväčších neznámych a obáv v klimatológii. Akékoľvek zásadnejšie rozmrznutie Antarktídy by znamenalo zatopenie mnohých pobrežných miest a regiónov pri ústiach riek. V Antarktíde, ktorá je väčšia ako Austrália, je dosť ľadu na to, aby sa hladiny svetových morí zvýšili o 57 metrov.

Predchádzajúce monitorovanie už určilo Antarktický polostrov, nachádzajúci sa len 800 kilometrov od Južnej Ameriky, ako "ohnisko", kde sú od začiatku dekády na ústupe stovky ľadovcov. Doterajšie správy boli v súvislosti s dvoma antarktickými masívnymi ľadovcami skôr upokojujúce. Podľa vedcov sa ľadové dosky mierne ochladili a zrejme zhrubli, čiastočne z dôvodu sezónneho mrazivého vplyvu ozónovej diery nad Južným pólom. Nie však veľmi, uvádza štúdia.

Podľa vedeckých záverov sa teplota v západnej Antarktíde posledných 50 rokov zvyšovala každých 10 rokov o 0,17 stupňa Celzia. Je to viac ako na polostrove, kde sa rast priemernej teploty odhaduje na 0,11 za desaťročie. Čiastočné ochladenie zaznamenali vo Východnej Antarktíde, hlavne na jeseň a je dôsledkom ozónovej diery. Roky 1970 až 2000 boli podľa štúdie obdobím silného ochladenia. Avšak celkove, keď rátali 50 rokov, sa teploty zvýšila aj v tejto oblasti, priemerne o 0,1 stupňa Celzia za 10 rokov, čo autori štúdie označili za "závažné." Celkove tak v Antarktíde priemerná teplota za desaťročie stúpa o 0,12 stupňa.

Podkladmi pre štúdiu bol 25-ročný archív satelitných meraní intenzity infračerveného svetla, ktoré vyžaruje snehová masa, ako aj z údajov z automatických meteorologických staníc rozmiestnených na antarktickom pobreží od roku 1957. Dokument neobsahuje odhady o zmenšovaní ľadu alebo stabilite ľadového príkrovu, tvrdí však, že len globálnym otepľovaním možno logicky vysvetliť narastajúci teplotný trend.

(SITA)