ANALÝZA: Uvoľnenie dlhovej brzdy prináša podľa odborníkov riziká

Bratislava 27. apríla (TASR) – Zvýšenie verejného dlhu Slovenska, či naštrbenie dôveryhodnosti v očiach investorov. Takéto riziká by so sebou mohlo priniesť uvoľnenie dlhovej brzdy, o ktorom sa v posledných mesiacoch čoraz viac na Slovensku diskutuje. Presvedčení sú o tom odborníci z Ekonomického ústavu SAV.


Ako hlavný dôvod na uvoľnenie dlhovej brzdy sa uvádza potreba zvýšiť verejné investície do infraštruktúry. Ak by sa výstavba diaľnic mala podľa odborníkov realizovať na úkor uvoľnenia dlhovej brzdy, v nadväznosti na to by sa mohli vynoriť otázky, ktoré môžu ovplyvniť nielen ekonomický a vnútropolitický vývoj Slovenska, ale v neposlednom rade zmenia vnímanie krajiny v zahraničí. "Primárnym výsledkom tejto zmeny bude s veľkou pravdepodobnosťou zvýšenie verejného dlhu Slovenska, ktorého splácanie zaťaží predovšetkým budúce generácie," predpokladajú odborníci SAV.

Podľa nich je pritom potrebné zvýšiť investície nielen do dopravnej infraštruktúry, ale aj do zdravotníctva, zamestnanosti, inklúzie, ale aj do vedy a výskumu. Kľúčové ale je, aby sa dohliadalo na stabilné narábanie s verejnými financiami. Upozornili na to, že ak by sa uvoľnenie dlhovej brzdy realizovalo zmenou metodiky výpočtu, pravdepodobne by to neprispelo k transparentnosti a dôveryhodnosti samotnej fiškálnej politiky.

Zmena pravidiel dlhovej brzdy a jej uvoľnenie môže mať takisto za následok zníženie celkovej dôveryhodnosti Slovenska. "Rovnako by to znamenalo vyslanie signálu, že nezávislé orgány dohľadu nemajú v skutočnosti dostatočnú kredibilitu a vplyv na smerovanie fiškálnej politiky. To následne môže viesť k zhoršeniu kredibility Slovenskej republiky v očiach investorov investujúcich do štátnych dlhopisov, čo opäť posilní tlak na zvýšenie rizikovej prirážky," upozorňujú odborníci SAV.

Ich výskum poukazuje na to, že hranica verejného dlhu, ktorá sa spája s vyššou pravdepodobnosťou výskytu kríz, by sa v prípade krajín strednej a východnej Európy mala pohybovať pod hranicou 60 % HDP. "Uvoľnenie dlhovej brzdy tak so sebou zároveň nesie riziko, že v prípade výskytu nepredvídateľných ekonomických udalostí fiškálna politika nebude mať priestor a nebude schopná efektívne reagovať," uviedli odborníci akadémie.

Slovenská ekonomika v súčasnosti vykazuje pozitívny ekonomický rast. "V takýchto časoch by zodpovedná proticyklická fiškálna politika mala rozhodne smerovať k šetreniu a k znižovaniu verejného dlhu, keďže v krízových obdobiach bude konsolidácia verejných financií vysoko nákladným krokom," hovoria odborníci. Podľa nich by tak v prvom rade bolo potrebné hľadať priestor na zvýšenie efektívnosti hospodárenia verejných financií viacerými konkrétnymi opatreniami bez zmeny úrovne samotnej dlhovej brzdy. "Jedným z významných opatrení je účinný boj proti korupcii a klientelizmu, ako aj dôsledné uplatňovanie politiky založenej na dôkazoch pri rozhodovaní o dlhodobých a finančne náročných verejných investíciách," myslia si odborníci SAV.

Pripomenuli, že hoci sa začína realizovať projekt Hodnota za peniaze, v spoločnosti stále rezonuje existencia množstva neefektívnych a netransparentných verejných projektov. "Na základe dostupných empirických analýz by pritom výkon viacerých politík mohol prebiehať omnoho efektívnejšie," dodali odborníci SAV.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR